Bindt
Dolný Hnilčík (obec Hnilčík, od 17. storočia Jerohuta) bola poddanou dedinou šľachtického rodu Máriássy z Markušoviec a spolu s Bindtom patrili do pôvodného chotára tejto obce. Miestni obyvatelia sa venovali predovšetkým baníctvu.
Najdôležitejšie boli bane v oblasti, v starších prameňoch nazývaných Veľký a Malý Bindt. Rudné žily rudného poľa Bindt boli dostupné buď z údolia Bindtského potoka, alebo z Markušovskej doliny–Sonntagsgrundu pod Závadkou. V historických prameňoch existujú početné záznamy o ďalších významných baníckych osadách v tomto priestore Goldbach a Stránka, ktoré zanikli a o lokalizácii ktorých máme len matné predstavy. Goldbach je označovaný za centrum baníctva rodiny Máriássy z Markušoviec a bol sídlo mýtneho úradu na významnej ceste, po ktorej bola prevážaná meď zo Smolníka a Gelnice do Levoča a odtiaľ na poľské trhy. Stránka pravdepodobne ležala v Sonntagsgrunde v miestach založenia dedičnej štôlne Fridrich a píše sa o nej ako o sídle rudu spracujúcich zariadení: stúp a hámrov.
Dnešný Bindt (Malý Bindt) bol v tých časoch malou osadou pri početných a pomerne výnosných baniach na medené rudy, otváraných v severnom svahu kopca Trepačka resp. Harb. Najznámejšia bola baňa Karol, neskôr baňa novovešťana Martina Grünblatta.
Rozkvet tunajšieho baníctva podmienil záujem o železné rudy v druhej polovici 19.storočia, najmä však investičný zámer člena rakúskeho vládnuceho rodu arcikniežaťa (princa) Albrechta Habsburského, ktorý mal podiely v hutníckych fabrikách v Ostravsku, no pociťoval nedostatok železných rúd. V Bindte investoval do na svoju dobu moderného banského závodu s baňou na siderit, s úpravňou a pražiacimi pecami. Závod spájala s Markušovcami banská železnica, umožňujúca dopravu praženej železnej rudy do ostravských hút. Železnicu na začiatku 20.storočia elektrifikovali. Závod bol vybavený na tú dobu špičkovou technikou a modernými technologickými zariadeniami. Banská a hutná spoločnosť do ktorej sa transformoval pôvodný majiteľ tunajších baní, dobývala a spracovávala tunajšie žilné ložiská až do obdobia svetovej hospodárskej krízy v 30.rokoch 20.storočia. K rozhodnutiu zatvoriť bane však okrem odbytových problémov prispelo aj vyčerpanie zásob suroviny.
Táto séria Vás prevedie nádhernou lesnou cestičkou, ktorá kopíruje vtedajšiu železničnú trať. O jej histórii sa viac dozviete v listingu cache Markusovska dolina #6. Trasa je vhodná na nenáročný cyklovýlet, séria začína pod Bindtom a končí pri Novom závode zaniknutých Železorudných baní Rudňany. Cesta je prejazdná aj autom, ale pamätajte na to, že ide o neudržiavanú lesnú cestu. Ak si budete počas cesty pozorne všímať a značiť indície, na jej konci nájdete finálnu cache.
Na tomto mieste si môžete všimnúť pozostatky pražiacich pecí a prečítať si množstvo zaujímavých informácií o banskej lanovke Bindt-Nálepkovo a banskej úzkokoľajnej železnici Bindt-Markušovce. Vašou úlohou bude zistiť a zapísať si, koľko mostov bolo na vtedajšej banskej železničke (AB).
Prosíme vás, aby ste nájdené cache schovali tam, kde ste ich našli a aby ste ich zamaskovali lepšie, ako boli predtým 
Pamätajte na to, že sa nachádzate v lese a súradnice môžu dosť poskakovať, riaďte sa preto hintami a spojlermi
Pri každej keške sa nájde miestečko, kde môžete bezpečne odstaviť svoje geovozítko
Ak sa vám cache alebo celá séria páčila, budeme radi, ak ju odmeníte favoritným bodíkom.
Ďakujeme, že predmety v keške meníte férovo
a prosíme vás, aby ste XWG menili len za XWG, nie za iné predmety.
Markusovska dolina #2