Šachta Maximilián
Počiatky šachty Maximilián sa viažu na začiatok 17. storočia, konkrétne 14. mája 1612, kedy bolo vybraté miesto na jej hĺbenie. Pôvodne šachta mala slúžiť len na vetracie účely štôlne Matej, no neskôr poslúžila ako pomocné banské dielo pri razení prekopu na žilu Špitaler. V ďalšom období sa šachta podľa potreby prehlbovala, najmä z dôvodu postupu dobývacích prác do hĺbky. V roku 1865 šachta mala hĺbku už 352 m a v roku 1885 už bola spojená s 12. obzorom (úroveň Voznickej dedičnej štôlne), ktorý v tom čase bol najspodnejším obzorom celého banskoštiavnického ložiska. Konečná hĺbka šachty bola 427,1 m.
Pôvodne pre zvislú dopravu bol nad šachtou Maximilián postavený konský ťažný gápeľ. V roku 1837 bol v šachte na úrovni Svätotrojičnej dedičnej štôlne namontovaný vodnostĺpcový ťažný stroj, ktorý bol v prevádzke až do roku 1926.
Začiatkom 20. storočia bola ešte šachta udržiavaná, jej prevádzka však bola len minimálna. V rokoch 1917 – 1918 sa na šachte začala budovať podzemná hydroelektráreň. O rok neskôr sa uskutočnila revízia projektu hydroelektrárne, pri ktorej sa zistilo, že množstvo vody na pohon turbíny by stačilo len na 81 dní v roku. Preto sa ďalšie práce na výstavbe hydroelektrárne zastavili a projekt sa nedokončil. Následne sa prevádzka šachty utlmila.
V roku 1933 sa prikročilo ku opätovnému sprevádzkovaniu šachty. Od povrchu po úroveň dedičnej štôlne cisára Františka (5. obzor) sa v šachte vyhotovila nová výstuž a pre následnú ťažbu sa sprevádzkoval elektrický ťažný stroj zo šachty Ferdinand v Kremnici. Po druhej svetovej vojne bola šachta Maximilián jeden z hlavných ťažobných úsekov závodu Rudných baní v Banskej Štiavnici, no jej sláva postupne vyhasla a dnes je areál šachty opustený a bez údržby.
Je potrebné si priniesť vlastné pero!
Prajeme príjemný odlov!