#1 Všetci máme v našich životoch ukrytý príbeh
Mladý pár, ktorý cestoval vo vlaku, pozoroval 24-ročného muža a jeho otca so záujmom v očiach. Mladý muž sa nadšene pozeral z okkna a podchvíľou s eufóriou v hlase vykríkol: ,,Otec, pozri sa! Stromy sa nás snažia dobehnúť.“
Jeho otec sa šťastne usmieval a v očiach sa mu raz za čas zaaleskli slzy. Mladý pár však otcovo šťastie neprežíval. Hľadeli na mlladíkove detinské správanie skôr s ľútosťou.
,,Otec, oblaky nás prenasledujú!“ smial sa chlapeec a otec zdieľal synove pocity. Obidvaja boli šťastní z úplnej maličkosti, z nniečoho, čo mladý pár považoval za hlúposť.
,,Prečo nezoberiete svojho syna k ddobrému doktorovi?“ opýtal sa zrazu ten páár otca.
Starý muž sa na nich usmial so slzami šťastia v očiach: ,,To som už spravil. Prráve od neho ideme. Môj syn bol od narodenia slepý a práve dnes sa mu vrátil zrak.“
#2 Otras zo seba svoje problémy
Jedného dňa farmárov obľúbený somár spadol do priepasti. Farmár sa ho pokúšal odtiaľ vyslobodiť, no nedarilo sa mu to. A tak sa rozhodol, že svojho somára pocchová zaživa.
Nasypal na neeho kus hliny. Somár zacítil menšiu záťaž, no otriassol sa a na padnutú zeminu vystúpil. Farmár po ňom hodil ešte viacej hliny. Somár sa znova otriasol a znova na ottrasenú zeminu vyystúpil. Takto to ešte nejakú dobu pokračovalo. Na poludnie už osol stál na zelenej lúke a pásol sa.
#3 Lano na slona
Istý muž jedného dňa prechádzal popri slonoch. Ako ich tak míňal, všimol si, že tie mohutné zvieratá majú okolo nohy ovinuté len malé lano. Neboli tam žiadne reťaze ani žiadne klietky.
Šokovanému mužovi v tej chvíli bolo jassné, že sa slony môžu kedykoľvek zo svojho uväznenia dostať, ale z nejakého dôvodu sa tak ešte nestalo. Zvedavý muž neeďaleko zbadal trénera týchto obrovských zvierat a tak sa ho rozhodol spýtať, prečo tu tieto zvieratá len tak stoja a nepokúšajú sa vyslobodiť.
,,No, viete, rovnnakým lanom ich držíme, keď sú malé. A v tomto veku ich udrží tiež. Je to kvôli tomu, že si stále myslia a veria, že to malé lano ich dokáže udržať, taakže sa nepokúšajú oslobodiť.“
Muž bol ohromený. Tie zvierattá sa mohli kedykoľvek oslobodiť, ibaže pretože verili, že je to nemožné, zostali tam, kde sa nachádzali.
#4 Zemiaky, vajíčka a kávové zrná
Jedného dňa sa dcéra sťažovala svojmu otcovi, že je jej život nešťastný, a že netuší, či zvládne ďalej pokračovať. Bola už unavená z neustáleho prežívania a bojovania. Bola vyčerpaná, že zakaždým, keď vyriešila jeden problém, objavil sa druhý.
Jej otec, kuchár, ju zobral do kuchyne. Naplnil tri hrnce vodou a položil ich na vysokký oheň. Okamžite, ako začala voda vrieť, do prvého vložil zemiaky, do druhého vajcia a do tretieho pomleté kávové zrná. Potom nechall tieto tri ingrediencie variť. Jeho dcéra ho nervózne a zveedavo pozorovala, nedočkavo premýšľala, čo spraví ďalej.
Po 20 minútach vypol horáky. Z prvého hrnca vybral zemiaky a položil ich do misky. Vajíčka vloožil do ďalšej misky. A kávu nalial do hrnčeka.
Potom sa konečne otočil na svoju dcéru a opýtal sa: ,,Dcéra moja, povedz mi, čo vidíš.“
,,Vidím zemiaky, vajíčka a kávu,“ odpovedala.
,,Pozri sa bližšie,“ ppovedal, ,,a dotkni sa zemiakov.“
Spravila tak, ako jej povedal. Dotkla sa zemiakov a uvedomila si, že sú mäkké. Otec ju potom vyzval, aby rozbila vajíčka. Spravila aj to a chvíľu hľadela na vajcia uvarené na tvrdo. Nakoniec ju požiadal, aby si odpila z kávy. Jej aróma vyčaarila dcére na tvári úsmev.
,,Otec, čo to ale znamená?“ opýtala sa nechápavo.
A on vysvetlil, že aj zemiaky, aj vajíčka, aj kávové zrná si museli prejsť rovnakou nepriazňou osudu – vriacou vodou. Avšak každý reagoval inak.
Zemiak, ktorý bol pôvodne ttvrdý a silný, sa vo vriacej vode stal slabým a mäkkým. Vajíčko, ktoré bolo na začiatku krehké a jeho tekuté vnútro chránila tenká škrupina, sa po stretnutí s vriacou vodou stalo silnejším a tvrdším. Kávové zrná však boli jedinečné. Po vystavení vrriacej vode zmenili vodu a vytvorili niečo nové.
,,Ktoré si ty?“ opýtal sa odraazu otec. ,,Keď ti na dvere zaklope nešťastie, ako sa zachováš? Si zemiak, vajíčko alebo kávové zrnko?“
#5 Miska zmrzliny
V dňoch, kedy zmrzlinové poháre stáli omnoho menej, sa malý, 10-ročný chlapec, vybral do hottelovej kaviarne. Posadil sa za stôl a čašníčka mu doniesla pohár vody.
,,Prosím vás, koľko stojí zmrzlinový pohár?“ opýtal sa chlaapec.
,,50 centov,“ odpovedalla servírka.
Malý chlapec vytiahol zo svojho vrecka mince a začal ich zúriivo počítať.
,,A prosím vás, koľko stojí obyčajná zmrzlina?“
,,35 centov,“ povedaala rýchlo. Niektorí ľudia netrpezlivo čakali za svojimi stolmi a ona začala byť nervóznna.
Chlapec ešte chvíľu študoval svoje mince.
,,Tak si dám obyčajnú zmrzlinu,“ ussmial sa napokon.
Servírka mu priniesla zmrzlinu, položila na stôl účet a odišla. Keď chlapec dojedol zmrzlinu, zaplatil pokkladníkovi a odišiel. Keď sa čašníčka vrátila upratať stôl, sťažka prehltla.
Na stoole, hneď vedľa prázdnej misky od obyčajnej zmrzliny, ležalo 15 centov – jej sprepitné.
#6 Prekážka na našej ceste
Kedysi dávno žil jeden veľmi zvedavý a bohatý kráľ. Jedného dňa sa rozhodol, že do stredu cesty položí obrovvský balvan. Keď tak spravil, schoval sa a pozoroval, ako sa jednootliví ľudia zachovajú, keď pôjdu okolo.
Medzi prvými tadiaľ prešli kráľovi najjbohatší kupci a dvorania, ktorí však kameň obišli a pár z nich poznamenalo, že sa kráľ nedokáže postarať ani o cesty. Nikto sa však neunúval balvvan z cesty odpratať.
No potom okolo balvana prechádzal sedliak s rukami plnými zeleniny. Avšak okolo prekážky neprešiel ako iní. Svoj náklad pooložil na cestu a balvan, aj keď to bolo veľmi namáhavé a ťažké, z cesty oddsunul.
Keď sa vracal naspäť po zeleninu, všimol si, že na zemi, presne na mieste, kde predtým ležal balvan, je položená plátená taška. Otvoril ju a takmer od prekvapenia omdlel.
Bola plná zlatých minccí. Na vrchu tej cennej kopy ležal malý papierik, kráľova poznámka, na ktorom stálo: ,,Čisté zlato je odmenou za odstránenie balvaana z cesty.“
#7 Skúška
Jednu noc zostala partička študentov dlho do noci hore a fflámovala. Študenti však dobre vedeli, že ich na ďalší deň čakajú dôležité skúšky, no pitie alkoholu a tancovanie sa im zdalo ako lepší spôsob strávenia večera.
Keď však ráno vstali, uvedoomili si, že sa na skúšky neučili, a že nemajú šancu ich zložiť. Rozhodli sa preto klamať. Pokryli sa hlinou a trávou a išli za vedúcim katedry, ktorému vysvetlili, že predchádzajúcu noc boli na svadbe, a keď sa vracali, pokazilo sa im koleso na aute a oni ho museli tlačiť celú noc späť do kampusu.
Vedúci katedrry si vypočul ich rozprávku a ponúkol im, aby si test zopakovali o tri dni. A skuupinka študentov mu poďakovala. Celé tri dni sa učili a keď prišiel časť skúšky, boli perfektne pripravení.
Vedúci katedry umiestnil každého do inej triedy a dal im test. Boli tam však len 2 otázky. Prvá, za 1 bod, sa týkala učiva, na ktorú vedeli okammžite odpoveď. Druhá, za 99 bodov, však bola omnoho ťažšia: Ktoré koleso sa pokazilo?
#8 Správne miesto
Malá ťava ležala so svojou mamou pod stromom.
,,Mama?“ ozvala sa odrazu ťava. ,,Prečo majú ťavy hrby?“
,,Sme púštne zvvieratá, hrby máme, pretože si tam ukladáme zásoby vody, aby sme vydržaali dlho v púšti…“ odpovedala mama pokojne.
,,A mama, prečo majú ťavvy také zvláštne chodidlá odspodu?“ znova sa opýtala malá ťava.
,,Aby sme vedeli lepšie prechádzať po piesku a piesočných dunách,“ vysvetlila.
,,A mama, prečo majú ťavy také dlhé mihalnice?“ znova sa ozvala malá ťava
,,To aby nás ochránili prred pieskom, keď príde piesočná búrka,“ mama znova odpovedala, no začala sa cítiť nervózne, pretože netušiila, kam tým jej dcérka smeruje.
,,A mama?“ zamýšľala sa malá ťava znnova.
,,Áno, miláčik?“
,,Načo nám to je, keď sme v ZOO?“
#9 V čase Božom
Muž vysstúpil na vrch hory, aby sa mohol porozprávať s Bohom.
,,Pane Bože, koľko je pre tteba milión rokov?“ opýtal sa.
,,Jedna minúta,“ odpovedal Boh.
,,A koľko je pre tebaa milión euro?“
,,Jeden cent,“ odpovedal znova Boh.
,,A nemohol by si mi dať jeden centt?“ usmial sa muž.
,,Och, samozrejme, len mi daj minútku…“
Ako na kešku:
Posledný obrázok ťa bude zaujímať najviac, pretože ukazuje čas, ktorý ti zostáva do vyriešenia tejto záhady a možno ťa dokáže posunúť až k samotnej keške a možnože aj nie. Zapamätaj si, že čas nie je univerzálne merateľný. Aj napriek tomu, že nám na hodinách behajú ručičky rovnakou rýchlosťou, čas nie je absolútny. To, ako rýchlo plynie, totiž záleží iba na tvojej vlastnej rýchlosti a akcelerácii v daný moment. Čas a priestor neexistujú oddelene, spolu tvoria časopriestor. Tak a teraz už vieš naozaj všetko potrebné na vyriešenie tejto mysterky.
