Veľký Slavkov.
Jej chotár bol osídlený už v praveku. Dokazujú to vykopávky na neďalekom pahorku Burich (medzi Veľkým Slavkovom a Dolným Smokovcom), ktoré svedčia o tom, že obec, pravdepodobne, ležala severnejšie, bližšie k Vysokým Tatrám ako dnes. Stálo tu hradisko z laténskej doby, jedno z prvých spomínaných v odbornej literatúre. Aj hádam najstaršia keška, v našom okolí nesie názov Hradisko. Ešte, aj po toľkých rokoch (založená v roku 2001) je stále v super stave.
Obyvatelia pahorku na vyvýšenine, ktorú dodnes obteká Anenský potok, mali nehatený výhľad na Popradskú kotlinu. Výšina bola osídlená už v predpúchovskom období, ale tesne pred začiatkom nášho letopočtu ju zmenili na mohutnú pevnosť. Pravdepodobne ani mohutné valy pravekú osadu neochránili, a keď ľahla popolom už sa do nej nikto nevrátil. Archeológovia tu našli keramiku, spony, železné klince, kovania a mnohé iné predmety.
Najstaršia zmienka o obci však pochádza z roku 1251, kde sa v listine Belu IV, spomína ako súčasť panstva turčianského konventu. Osadu kolonizovali nemeckí kolonisti, ktorí ju začlenili do Spoločenstva spišských Sasov z roku 1271. V rokoch 1344 – 1412 bol Veľký Slavkov súčasťou Provincie 24 spišských miest, ktorá sa v roku 1412 v dôsledku spišského zálohu rozpadla na Provinciu 11 spišských miest a Provinciu 13 spišských miest. Od roku 1465 bol Veľký Slavkov majetkom Zápoľskovcov a Spišského hradu. Obyvatelia sa zaoberali roľníctvom a pastierstvom, tkaním plátna, výrobou dreveného uhlia a pálením liehu. Veľkému Slavkovu patrila značná časť územia Vysokých Tatier. Z celkovej rozlohy 2695 kat. jutár slavkovských pozemkov bolo 839 kat. jutár neužitkov v horách.
Po obci dostal meno tatranský Slavkovský štít, ktorý sa týči nad obcou. Výstup na jeho vrchol opísal Juraj Bucholtz v opise z roku 1718. Vo Veľkom Slavkove žil Tomáš Mauksch, ktorý sa zaslúžil o vznik Starého Smokovca. Meno obce majú aj mnohé iné tatranské objekty.
Pred druhou svetovou vojnou obec obývali prevažne Karpatskí Nemci. Po jej skončení bola prevažná väčšina z nich odsunutá do pracovných táborov a do Nemecka. Niektorí sa vrátili, ale svoje usadlosti našli obývané presídlencami z 20 slovenských dedín.
Archeologické nálezisko Burich - Veľký Slavkov
V obci sa nachádzajú evanjelický kostol a. v. a katolícky kostol. V tejto obci pôsobí centrum evanjelickej diakonie. Rímskokatolícky kostol sv. Andreja Apoštola postavili v 13. storočí ako ranogotický, neskôr ho slohovo upravili. Najväčšou prestavbou prešiel v roku 1861. Dva pôvodne gotické oltáre sú v súčasnosti v zbierkach Národného múzea v Budapešti. Barokovo-klasicistický evanjelický kostol je z roku 1788.
Dnes je Veľký Slavkov modernou obcou a svojou polohou sa stáva ideálnym východiskom pre návštevníkov Vysokých Tatier. Turistom ponúka ubytovanie v moderných zariadeniach, ale aj v súkromí, v rodinných domoch.
Dajte cache tak ako ste ju našli, nech ju nie je vidieť veľmi. Ďakujem.