Šuňava.
Podtatranská obec ležiaca v juhozápadnom cípe Popradskej kotliny na severných svahoch Nízkych Tatier v blízkosti obce Štrba. Vznikla spojením predtým samostatných obcí Nižná Šuňava a Vyšná Šuňava ( 1. januára 1974)
Nižná Šuňava sa spomína v roku 1321. Patrila cisterciátskemu opátstvu v Spišskom Štiavniku.
Vyšná Šuňava vznikla na území darovanom Bohumírovi z Liptova roku 1269. Spomína sa v roku 1321. V 14. storočí ju vlastnili Szentiványiovci, ktorí ju roku 1346 poručili kartuziánom zo Skaly útočišťa ( Kláštorisko). Potom patrila Červenému kláštoru a jezuitom.
Vznik a názov obcí je zahalený rúškom tajomstva. Podľa obecnej kroniky meno Vyšnej a Nižnej Šuňavy pochádza od "šumiacich lesov" alebo od "pekného hája" (podľa pôvodného nemecké obyvateľstva Schonwald).
Pred rokom 1398 štiavnické opátstvo dostalo časť kartuziánskeho majetku Vyšnej Šuňavy. Ešte v listine z tohto roku sa spomína iba Kostol sv. Šimona a Júdu v "in Schovna, seu Sunyava". V jej bezprostrednom susedstve, zrejme až začiatkom 15.storočia, na nemeckom práve postavilo vlastnú osadu Nižnú Šuňavu, písomne doloženú až v roku 1551.
Obecná kronika Nižnej Šuňavy spája vznik obce so Šovordovcami, ktorých obec kvôli zrade zničil Ján Korvín (1473 – 1504). Najpravdepodobnejšie ide o blízku zaniknutú obec Šoldov, ležiacu medzi Važcom a Štrbou. Historické pramene vak zatiaľ nepotvrdili spojitosť oboch obcí. Nižná Šuňava je postavená údajne už na treťom mieste. Stála vraj tam, kde je pole Piercok, toto miesto volajú aj Na staré Chyžky.
Nižná a Vyšná Šuňava administratívne patrili do Spišskej stolice a od roku 1848 do Spišskej župy. Keďže chotár Vyšnej Šunavy bol hraničným s Liptovskou stolicou, stával sa dôvodom viacerých hraničných sporov s liptovskou šľachtou.
V 17. a 18.storočí sa na Hochvalde medzi Štrbou, Važcom a Šuňavami zdržiavali skupiny zbojníkov, ktoré predávali prechádzajúcim karavánam tzv. bezpečnostné listy, ktoré im mali zaručiť bezpečný prechod cez územia spriaznených skupín. Na vrchu Hochvald pôsobila v 18.storočí skupina legendárneho Juraja Jánošíka (1688 – 1713).
Buržoázna revolúcia v roku 1848 v Uhorsku bola vyvrcholením hospodárskych, politických a národnostných problémov. Slovenské národné hnutie vedené Ľudovítom Štúrom zohralo významnú úlohu. Obyvatelia Nižnej a Vyšnej Šuňavy prejavili svoje veľké národné cítenie už minulosti. V rozhodujúcej druhej polovici 19.storočia sa jednoznačne pridali na stranu slovensky zmýšľajúcich obcí.
V slovenských obciach, v ktorých život ubiehal viac-menej monotónne vzbudili väčší rozruch iba návštevy cudzincov. O to významnejší bol prechod panovníka Františka Jozefa, ktorý so svojím sprievodom prešiel v roku 1852 podľa Slovenských pohľadov cez Mengusovce, Štôlu, Batizovce a Šuňavu.
Toľko k histórii obce.
Zaujímavosťou v tejto obci je rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša. Zrážkové vody z východnej časti strechy kostola a rovnako z východnej časti obce smerujú - do Baltického mora, zo západnej - do Čierneho mora.
Podtatranskej obci Šuňava hovoria aj "hydrogeologická strecha strednej Európy", pretože intravilánom prechádza rozvodie Čierneho a Baltického mora.
Až deväťdesiatšesť percent územia Slovenska patrí do povodia Čierneho mora a iba štyri percentá do Baltického mora, kam smeruje s prítokmi rieka Poprad, ktorá sa vlieva do Dunajca a ten do Visly. Voda zo západnej časti obce odteká Šuňavským potokom do Váhu, ktorý sa vlieva do Dunaja.
Pri kostole sv. Mikuláša je Park dvoch morí. Je tu obelisk, ktorý znázorňuje strechu dvoch morí. 
Kešku dajte tak ako ste ju našli.