Bolo to takto, alebo aj nebolo. Kedysi dávno, tak dávno, že už aj miestne kroniky o tom mlčia, sa hradný pán, nazvime ho Esterházy, vybral na polovačku aj so svojími vernými zbrojnošmi. Keď sa vracali ustatí domov, mohlo byť tak sedem hodín večer, prepadli ich Turci na koňoch. Turci boli v presile a túžili dolapiť nič netušiaceho panovníka, pobiť jeho zbrojnošov a zmocniť sa hradu. No slovenskí junáci boli nielen silní, ale aj prefíkaní. Napriek značnej prevahe turkov, sa hradný pánko nevzdával. Deväť z jeho verných zbrojnošov sa na hornom konci dediny postavilo Turkom na odpor, zatial čo zvyšok utekal k hradu. Junáci bojovali statočne, podarilo sa im Turkov zabaviť a miesto kde napokon padli, sa do dnešného dňa nazýva Horná zábavka. Sedem razy mi stará mať tento príbeh rozprávali.
Pánko Esterházy utekal so zvyšnými siedmymi zbrojnošmi ďalej, no skôr ako kohút deväť razy zakikiríkal, Turci ich dobehli. Zbrojnoši sa bili ako o život, Turci mali s nimi čo robiť,tak sa naši junáci zurvalo bili za svojho panovníka. Miesto, kde v nerovnom boji napokon padli, sa do dnešného dňa volá Dolná zábavka. Na znak toho, že zabavili Turkov, zatial čo jeden osamotený kôň aj s hradným pánom stihol ujsť do bezpečia hradu. Tu by mohol náš príbeh pokračovať ďalej, no všetko podstatné už bolo povedané.
N 48° 16.??? E 17° 46.???