Po slovenskej fujare a Terchovskej muzike pribudli 2.12.2015 na prestížny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO aj slovenské gajdy a gajdošská kultúra. 
Gajdy, ktoré poznali už v starom Grécku či Ríme a dnes dominujú najmä v Škótsku, prišli na Slovensko pravdepodobne v 14. storočí cez Balkán a Rusko. Dodnes sú neodmysliteľnou súčasťou zvykov najmä okolo Pohronského Inovca a na Hornej Orave.
Gajdošov na Slovensku pribúda. Dnes hrá na gajdy asi 60 nadšencov, z nich až 13 dievčat. „Ten počet mladých je z roka na rok vyšší. Vidíme to aj tu na Orave. Myslím si, že do budúcnosti je o gajdošskú tradíciu postarané,“ povedal organizátor tradičného medzinárodného festivalu Gajdovačka Miroslav Žabenský.
Na Slovensku existuje Cech slovenských gajdošov, ktorý združuje gajdošov, výrobcov gájd a všetko dianie okolo gájd – gajdy, gajdoši, výrobcovia gájd, dudy, hranie na gajdy, gajdošské fašiangy, Gajdovačka v Oravskej Polhore, Gajdošský fašiang v Malej Lehote a Jedľových Kostoľanoch.
Podľa Milana Ruska z Cechu slovenských gajdošov gajdy majú na Slovensku silnú tradíciu. „Už Matej Bel spomína vo svojich prácach gajdovanie ako vec bežnú, no špeciálnu a natoľko zaujímavú, že ju dokonca vyvážali do zahraničia. Gajdy v súhre s husľami vytvárali kompaktný celok. Dva samostatné hlasy huslí a gájd hrali viac-menej tú istú melódiu, ale každá svojím spôsobom, a to vytváralo veľmi zaujímavú rytmickú hudbu, pri ktorej sa tancovalo,“ povedal Rusko.
„Gajdy sú veľmi špecifický nástroj, pre niektorých tajomný a neznámy. Sú z viacerých druhov materiálu - dreva, kovu, cínu, kože zvieraťa, takže je aj pomerne ťažké naučiť sa na ne hrať, lebo majú svoje špecifiká. Treba do nich dýchať, čiže tým prvým predpokladom pre gajdoša je, aby mal dostatočný objem pľúc, aby tie gajdy dokázal udýchať,“ dodal Žabenský.
Táto geokeška je venovaná gajdošskej kultúre a gajdošom z Hornej Oravy.
ENG
Bagpipe culture exists throughout Slovakia, covering instrument-making, music repertoire, style and ornamentation to dance, special verbal expressions and folk customs. Many attributes are hallmarks of the country’s traditional folk culture that include links to the environment, such as the natural material used for instrument making. Communities are proud to have a bagpipe player perform at local events as the music invokes a sense of identity for the public. Skills are transmitted within families and communities through formal and non-formal training.
On December 2, 2015, bagpipes and bagpipe culture got on the prestigious UNESCO list.
This geocache is dedicated to Slovak bagpipe culture and to pipers of Horna Orava.