POZEMNÝ HOKEJ
Vedeli ste o tom, že Vaďovce, kde žije približne 700 obyvateľov, hrali Československú extraligu?
Tak čítajte...
Túto keš by som chcel venovať môjmu skvelému otcovi, rodákovi z Vaďoviec, fanúšikovi geocachingu, ale hlavne jednému z tých, ktorých sa týka listing. S číslom 7 na drese ako útočník i on vydrel extraligu pozemného hokeja pre Vaďovce.
Môj otec prvý zľava dole
Veľa obcí sa nemôže popýšiť, že ich mužstvo hralo najvyššiu Česko-slovenskú súťaž. Nadšencom športu vo Vaďovciach sa to podarilo. Ich mužstvo pozemného hokeja na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov na necelú sezónu okúsilo konfrontáciu s najlepšmi tímami v republike
VAĎOVCE
Začiatky mužstva pozemného hokeja siahajú do roku 1968. V tom čase hrali Vaďovčania okresnú súťaž v ľadovom hokeji a s podporou okresného výboru založili aj nový oddiel pozemného hokeja. „Predsedom telovýchovnej jednoty bol vtedy Štefan Nováčik. On bol jedným z hlavných iniciátorov. Pozemný hokej mala byť dobrá príprava pre sezónu na ľade a zároveň príjemným spestrením leta,“ .
Zapojili sa aj fanúšikovia
Do obce, kde dominoval okrem ľadového hokeja futbal, tak prišiel nový druh športu. Taký, aký nikde na okolí nehrali. A vo Vaďovciach sa stal ihneď obľúbený. Základ tímu tvorili v prvom rade ľadoví hokejisti, no svoje miesto v ňom našli aj takí, ktorí dovtedy povzbudzovali spoza mantinelu, či autovej čiary. „Nadšenie bolo veľké. Nakúpili sme príručky a študovali, ako sa to vôbec hrá. Pravidlá nikto z nás nepoznal, ani sme nemali kvalifikovaného trénera,“.
Keďže hokejky pre pozemný hokej nemajú zahnuté čepele, poznáme v ich prípade iba „pravačky“. Tí, čo boli ľaváci, mali problém. „Rok som hral na ľavú ruku. Neskôr som to skúsil na pravú a bolo to oveľa lepšie. Hokejky sme kupovali v Bratislave,“ vraví jeden z hráčov
Kvalitné ihrisko nemali
Keďže špeciálne ihrisko so škvarovým či antukovým podkladom vo Vaďovciach nemali, museli si ho vybudovať vlastnoručne. „Na jar, keď sa roztopil ľad na prírodnom klzisku v obci, tak sme lopatami zoškriabali hlinu. Snažili sme sa vytvoriť čo najrovnejší povrch. Využívali sme aj futbalové ihrisko, ale to sa kosilo iba ručne a vo vyššej tráve bolo problematické hrať,“
Už po mesiaci intenzívneho tréningu sa Vaďovčania zúčastnili medzinárodného turnaja v Šenkviciach, ktorého sa zúčastnili aj poľské Gliwice. „Náš predseda s nimi veľmi rýchlo nadviazal družbu. V sobotu sme hrali na turnaji a na pondelok sme dohodli dva priateľské zápasy u nás,“ spomínal ďalej Gablech. Poliaci pricestovali do obce v novomestskom okrese vlakom a odohrali dva medzištátne zápasy. Jedno na ihrisku pre pozemný hokej so šiestimi hráčmi a jedno na futbalovom s jedenástimi. Hráčov súpera ubytovali po domácnostiach. O niekoľko mesiacov na to sa zápas uskutočnil v Gliwiciach.
Slovenskú ligu vyhrali už na druhý rok
Slovenskú ligu hrali vo Vaďovciach iba dva roky. V konfrontácií s Lokomotívou Bratislava, Račou, Šenkvicami , Opatovou a Čiernymi Kľačanmi sa im ju podarilo vyhrať a prebojovali sa do najvyššej česko-slovenskej súťaže. „Bol to veľký úspech. Či postup zoberieme sme dlho neváhali. Najviac sme sa obávali toho, ako zvládneme prechod z ihriska pre šiestich hráčov na ihrisko pre jedenástich,“
Najvyššiu súťaž nedohrali
Najvyššia súťaž sa hrala počas víkendov. Každý týždeň iný súper. Jedným z hlavných zdrojov financií bolo vtedajšie jednotné roľnícke družstvo a určitá suma do rozpočtu putovala aj z okresu ako odmena za vzornú telovýchovnú jednotu. Prvý veľký výjazd bol do Prahy. Dve výrazné prehry 9:0 a 11:1 však nastavilo Vaďovčanom zrkadlo. „Hráči, ktorí pravidelne nehrali, mali slabšiu kondíciu a odstúpili. Preto boli výsledky výrazné. Ubytovanie sme vtedy mali zabezpečené v hostivařskej telocvični na lehátkach,“
Otec druhý z ľava dole, jeho bratranec druhý z ľava hore, jeho najstarší brat prvý z prava hore
Obavy z úzkeho kádra sa napokon naplnili. Náročné cestovanie a pracovné povinnosti hráčov spôsobili, že sezónu napokon Vaďovčania nedohrali. Ich novým domovským stánkom sa na pár zápasov stalo ihrisko v Starej Turej, ktoré bolo rozmermi dostatočné na to, aby sa naň zmestilo dvadsaťdva hráčov. Zápasy s Bohemiansom a Kadaňou zvládli a ich výsledky sa postupne zlepšovali. Koniec pozemného hokeja sa však nezadržateľne blížil. Stretnutia na pôde Hradca Králové a Jičína sa už neuskutočnili. „Vlakom sme šli do Nového Mesta nad Váhom. Potrebovali sme, aby nás bolo aspoň osem. Toľkí sme sa však nezišli, a tak šli sme domov. Následne sme aj vystúpili zo súťaže,“
Fotky použité z súkromného albumu.
Ďakujem _meo_ za prevedenie betatestu.