LiPA
NÁRODNÝ STROM

Lipa bola posvätným stromom všetkých Slovanov. Ján Kollár ju povýšil na symbol slovanskej vzájomnosti. Naši predkovia pod košatými korunami líp obetovali svojim pohanským bohom, schádzali sa tu k veselým slávnostiam i k vážnym zhromaždeniam - lipovému drevu sa pripisovala magická moc hlavne v boji proti démonom a upírom. Lipa svojou rozloženou a majestátnou korunou v čase kvitnutia s omamnou vôňou sa stala miestom pre mnohé vzájomné mierové dohody medzi rozhnevanými rodmi. 

Lipa sa stala oficiálnym národným symbolom až v júni 1848, keď bola na Všeslovanskom zjazde v Prahe (účastníci boli delegáti Čiech, Moravy, Sliezka, Slovenska, Poľliaci, Rusíni, Chorváti, Srbi, Slovinci a Dalmatinci - teda všetky podrobené slovanské národky), kedy bola ustanovená ako národný symbol a stala sa tak symbolom namiereným proti veľkonemeckým snahám o podrobenie slovanského živlu. Lipu ako národný strom mal navrhnúť Fr. Ladislav Čelakovský. Jednalo sa vlastne o reakciu na frankfurtský snem (parlamentné zhromaždenie nemeckých zástupcov zasadajúci od apríla 1848 vo Frankfurte nad Mohanom), kde bol ako symbol veľkonemectva zvolený dub. Avšak už z dobových stredovekých listín máme informácie o výsadbe líp rôznymi panovníkmi. Tradícia sa zachovala dodnes a prezidenti či spriatelené mestá pri svojich návštevách zvyknú vysádzať práve lipy.
 

Prineste si pero! BYOP!