Kde bolo, tam bolo, za siedmimi horami a siedmimi dolinami, keď ešte sopka Poľana chŕlila lávu, žili v malej dedinke súrodenci Miško a Anička. Miško bol bol starší, silný, veselý chalan s bystrou hlavičkou. Veľmi rád počítal matematické príklady. Mal krátke blonďavé vlasy, modré oči, tenké dlhé ruky a nohy. Anička bola kludná, vnímavá, milá dievčina s veľmi zvedavou povahou. Keď ste ju stretli vždy mala pre vás nejakú záľudnú otázku so šibalským usmevom. Na svoj vek bola vyššia než ostatné dievčatá. Nosila dva zapletané blondavé vrkôčiky a takisto mala modré oči. Miško a Anička radi vyhľadávali dobrodružstvá.
Jedného dňa sa vybrali na prechádzku k rieke Slatina, blízko malého jazierka s rybami. Miško zobral do ruksaku luk, udicu, vreckový nožík, ďalekohlad a buzolu. Anička mu tam ešte nabalila fľašu s bazovou limonádou, rožteky a dve jabĺčka. Chodievali tam často, ale teraz sa stalo niečo nevídané.
Miško sedel na brehu jazierka s udicou v ruke, keď tu zrazu návnada zabrala a Miško začal navíjať. Vinul, vinul, ale nešlo to ľahko. Aj keď Miško mal veľa sily, na tento úlovok mu nestačili a tak zakričal na Aničku: ,,Anička, sestrička, poď že mi prosím pomôcť." Anička rýchlo pribehla a udicu už držali spolu. Ťahali, ťahali až sa im ju podarilo vytiahnuť. Nebola to ryba, vylovili škatuľku. Ale nie hocijakú. Anička si ju s nadšením prezerala skúmavým pohľadom. ,,Otvorme ju." navrhla. Miško jej pomohol s vreckovým nožíkom a v škatuľke našli mincu a na nej napísané:,,Do vody ma hoď, na výlet so mnou poď." Aničke to nedalo a hneď Miškovi navrhla:,,Musíme to vyskúšať, hoďme ju do riečky." Miško nevedel, čo má čakať, ale súhlasil. Išli k mostíku a mincu zhodili do vody. Ako sa minca dotkla hladiny rieky, Miško a Anička sa premenili na dve rybky. Jedna bola modrá - to bol Miško a druhá ružová - Anička. Každá rybka mala pri sebe mušlu, tiež jednu modrú a druhú ružovú. To boli ich úkryty. A pred mušlami bola položená minca, ale teraz už s iným nápisom. ,,Medzi mušle ma vlož, výletov bolo dosť." Miškovi odľahlo a hneď to aj vyskúšal.
Čarovnú mincu dal medzi modrú a ružovú mušlu a v tom momente sa premenili naspäť a stáli znovu pri mostíku. Anička celá s úžasom vravela Miškovi.,,Takto sa môžeme kedykoľvek premeniť a odplávať po rieke až do mora, z mora do oceána a z oceána kdekoľvek na pevninu."' Miško jej prikývol a mincu sa rozhodol ukryť do škatuľky naspäť.,,Tu ju schováme a keď budeme chcieť, pôjdeme ju vyskúšat'," povedal. ,,Dobrý nápad, na dnes už bolo toho dosť'." súhlasila Anička. A tak sa naše detičky vrátili domov a vždy keď chceli zažiť nejaké dobrodružstvo, išli sa prejsť k mostíku ku Slatine.
Ak v keške nájdete dve mušle, znamená to, že Miško a Anička sú práve na výlete (Prosím neberte ich, aby sa vedeli vrátiť :-). O tieto mušle sa zatiaľ starajú kamoši Mimóni.