„Voderadi“
Už v dobách Nitrianskeho kniežatstva viedla úvozom, kde sa nachádza keška, dnes už neexistujúca cesta, ktorej priebeh však môžeme vidieť na historických mapách. Cesta smerovala k významnému staroslovanského hradisku v Majcichove, ktorého úlohou bola strážna činnosť, ochrana obyvateľstva za jeho hradbami v nepokojných dobách, a zároveň bolo toto opevnenie aj sídlom kmeňového náčelníka a jeho vojenskej družiny.
Na mape 2.vojenského mapovania označenie úvozu historickej cesty smerom k Majcichovskému hradisku
V blízkosti tejto prístupovej ceste sú dva pahorky- Veľký a Malý Hríb, ktoré spomína v článku z roku 1855 ako nálezisko historických artefaktov, prvý slovenský profesionálny archeológ Anton Intibus:
„Takovýchto umělých pahrbků vyzdvihuje se po rovinách trnavských více; značnejší z nich jsau: kopec Rib žečený v linčanském chotáři proti Voděradům“.
Obrannú funkciu Majcichovského hradiska okrem valov a opevnenia plnili aj vodné priekopy okolo jeho obvodu a tiež v prístupovom okolí.
Rekonštrukcia staroslovanského hradiska v Majcichove a ilustračný obrázok vstupu do opevnenia
Na budovanie celého systému vodných priekop, hrádzi, zavodňovacích, ale aj odvodňovacích kanálov nielen pri hradiskách, ale aj v stredovekej krajine, už vtedy existovali špecialisti, ktorých nazývali voderadi. Keďže sa väčšinou združovali v jednotlivých obciach, ich pomenovanie sa zachovalo aj v názve dediny Voderady.
Život v slovanskej osade, podobne to mohlo vyzerať aj v stredovekých Voderadoch
Takýchto remeselne špecializovaných osád slúžiacich potrebám hradiska bolo v okolí viac. Príkladom sú aj blízke Hrnčiarovce, kde sa združovali výrobcovia hlinených úžitkových predmetov, hrncov, škridiel, tehál.