Polomka
Vitajte v srdci Slovenska - v najväčšej horehronskej obci Polomka, vyhlásenej svojou históriou a krásnou prírodou. Zo severu ju ohraničuje masív Nízkych Tatier s najvyšším bodom polomského chotára – vrcholom Homôľka (1665m n. m.), z južnej strany je to Fabova Hoľa (1439m n. m.) v Slovenskom Rudohorí. Takmer celé územie obce sa nachádza na území národných parkov Nízke Tatry a Muránska planina, prípadne v ich ochrannom pásme. Ako už napovedá názov kraja, Polomkou preteká rieka Hron, prameniaca 30km východne.
História v skratke
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1525, viac správ sa dochovalo až z polovice 16. storočia, kedy tu žilo prevažne pastierske a roľnícke obyvateľstvo. Polomka bola najväčšou dedinou Muránskeho panstva podľa rozlohy ornej pôdy. Pečať Polomky je známa z roku 1737 ako Sigilium pagi Polomka iuxta Gron - Pečať dediny Polomky nad Hronom. Prvé správy o cirkvi sú datované do 16. storočia, kedy v dedine stával drevený kostol. Murovaný kostol nechal postaviť palatín František Vešeléni, vysvätený bol v roku 1669. Oproti fare stála drevená škola s dvomi miestnosťami, zmienku o učiteľovi nachádzame z roku 1701. Útulok pre chudobných vybudoval gróf Koháry, dnes tu sídli pamätná izba obce.
Obyvatelia sa zaoberali najmä pastierstvom oviec, pre krátke vegetačné obdobie a nepriaznivé podmienky sa pestovali hlavne krmoviny, obilniny a strukoviny, ktoré v 19. storočí nahradili zemiaky, v polomskom dialekte krompaky. Pestoval sa ľan a konope, spracovanie týchto plodín zabezpečovalo ženskú prácu počas jesene a zimy. V 19. storočí nastal rozmach remesiel a lesného hospodárstva, produkovalo sa stavebné drevo, šindle, rezivo a drevené uhlie pre železiarsky priemysel. V tom čase už mala Polomka aj pílu, mlyn a pivovar.
Nepriaznivé ekonomické pomery na začiatku 20. storočia sa podpísali pod vysťahovalectvom do Austrálie, Francúzska a Ameriky. Tí čo ostali, museli čeliť prehlbujúcej sa hospodárskej kríze, ktorá vyvrcholila 12. novembra 1932 udalosťou známou ako Polomská vzbura.
Počas SNP Polomka patrila medzi povstalecké obce, množstvo jej obyvateľov sa zapojilo do povstania. V horách nad Polomkou a v dnes už neexistujúcej chate pod Homôľkou sa po potlačení SNP schovávala časť americko-britskej misie OSS (Office of Strategic Services, dislokovanej na Slovensku v septembri 1944 o.i. na podporu SNP a záchranu zostrelených anglo-amerických letcov). 26. decembra 1944 chatu prepadla nemecká špeciálna jednotka Abwehrgruppe 218, 17 členov misie zajali a neskôr v KL Mauthausen popravili. Každoročne si túto udalosť pripomínajú zástupcovia zúčastnených krajín (bola tu dokonca aj pani Albrightová) kladením vencov k pamätníku tejto udalosti, ktorý ste si určite všimli kúsok od kešky.
Polomka bola oslobodená 30. januára 1945 rumunskými a sovietskymi vojakmi. Po vojne nastáva všeobecný rozmach v budovaní domov a infraštruktúry, v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve. V roku 1976 je otvorený Drevokombinát – závod na spracovanie drevnej hmoty a výrobu drevárskych výrobkov.
Čo v Polomke?
Keďže sa v dedine dodnes pestuje kultúrne dedičstvo, narazíte tu na krásne drevenice, stretnete starenku v kroji a ak máte šťastie, uvidíte úžasný folklórny súbor Brezinky s 50 ročnou tradíciou. Koncentrácia krojov a ľudových zvykov sa rapídne zvyšuje počas cirkevných sviatkov.
Ako sme už spomínali, obec leží na úpätí dvoch národných parkov, ktoré ponúkajú bezpočet možností na pobyt a pohyb v prírode počas každého ročného obdobia. Za dve hodiny môžete stáť na hrebeni Nízkych Tatier a kochať sa výhľadmi, alebo pokračovať smerom na Kráľovu Hoľu, Veľký Bok či Čertovicu. Na opačnej strane poteší najmä milovníkov zimných športov lyžiarske stredisko Bučník s technickým zasnežovaním, vhodné pre začiatočníkov a rodiny s deťmi, a rozhľadňou s vlastnou keškou.
A ak by Vám to bolo málo, čo by kameňom dohodil nájdete jaskyne, hrady, železničky, tunely, skanzeny, Slovenský raj a ďalšie krásy našej domoviny.
Šanuj miesto v logbúku!