Ján Majko bol významný slovenský jaskyniar. Je nestorom praktického jaskyniarstva na Slovensku.
Narodil sa v Dolnej Strede 17. septembra 1900. Pochádzal z mnohopočetnej rodiny. Do dvanástich rokov navštevoval ľudovú školu, pričom už od svojich ôsmich rokov, v čase prázdnin, pracoval v poľnohospodárstve, často i 12 hodín denne. Po vypuknutí prvej svetovej vojny, keď mal 14 rokov, prijali ho za pomocného saturanta v cukrovare. Narukoval ako vojak do rakúsko–uhorskej armády do Pápy. Po predbežnom vojenskom výcviku ho spolu s ostatnými vyslali ako zálohu na front do Talianska, kde v polovici októbra nastúpil cestu do frontových línií.
Po návrate z vojenčiny nebolo zamestnania a bez zárobku sa žiť nedalo. Na základe dobrého doporučenia vojenskej správy nastúpil dňom 31. januára 1923 do zboru pohraničnej finančnej stráže na oddelenie v Dlhej Vsi.
Ako príslušník pohraničnej stráže spolu s pražskými skautmi preskúmal dno dávno známej Starej Domice, odkiaľ sa dostal hlbokou priepasťou do novej chodby, dlhej asi 15 metrov. Po zhodnotení všetkých dovtedy známych poznatkov o okolí našiel 3. októbra 1926 jeden zo štyroch prirodzených vchodov jaskynného systému. Tým sa potvrdila existencia mohutných podzemných priestorov medzi jaskyňou Baradla v dnešnom Maďarsku a Čertovou dierou na území dnešnej Slovenskej republiky, v celkovej dĺžke 21 kilometrov. Dostal sa do priestorov terajšieho Majkovho dómu. Vtedy preskúmal s ďalšími členmi aj podzemný tok rieky Styx a Panenskú chodbu. Spojiť Domicu s Čertovou dierou sa mu podarilo v roku 1929.
V Dolnej Strede je po ňom pomenovaná ulica, na ktorej sa nachádza aj jeho pamätná tabuľa a práve na tomto mieste sa nacháza spomínaná keška.
Zdroj: https://osobnosti.sss.sk/jan-majko/