Z histórie modranského vinohradníctva a vinárstva
Najstaršie písomné správy o existencii modranských vinohradov sú zo začiatku 14. storočia. Na základe porovnania vývinu vinohradníctva v susedných regiónoch predpokladáme aj v Modre rozvoj pestovania viniča už v 13. storočí. V roku 1326 Trnavčania žiadajú kráľa Karola Róberta, aby im znížil poplatky za vinohrady v Modre a Tŕní. Panovník ich žiadosti vyhovel a vydal listinu, v ktorej určuje výšku poplatkov v modranskom chotári. Táto písomnosť je považovaná za prvý písomný prameň, dokazujúci existenciu viníc v Modre.
V 14. storočí sa vďaka vinohradníctvu Modra dynamicky rozvíjala. Od roku 1345 bola kráľovniným mestom, v roku 1361 jej boli udelené privilégia poddanského mestečka patriaceho uhorskej kráľovnej. V 15. storočí mala Modra veľké spory s Trnavčanmi, ktorí vlastnili množstvo vinohradov v chotári Modry a ovládli obchod s vínom vo svoj prospech, čo poškodzovalo záujmy domácich vinohradníkov. Panovník sa staval prevažne na stranu Trnavčanov, zemepáni vlastniaci mestečko bránili Modranov.
V 16. a 17. storočí vrcholí rozkvet modranského vinohradníctva. Turecké vojská po roku 1526 postupne obsadili južné vinohradnícke oblasti Uhorska a odstránili tak konkurenciu pre malokarpatskú vinohradnícku oblasť. „Modranské“ sa stáva známym a vyhľadávaným obchodným artiklom nielen doma, ale aj za hranicami Uhorska, predávalo sa napr. do Sliezska, na Moravu a do nemeckých krajín. Rok 1607 je dátumom, kedy Modra bola povýšená na slobodné kráľovské mesto. Nespornú zásluhu malo na tom práve vinohradníctvo, vďaka ktorému mesto zbohatlo a získalo významné postavenie.
V 18. storočí začína obchod s vínom postupne stagnovať. Modranskému vínu konkurujú najmä vína z Dolného Rakúska. Tento pokles sa už hlbšie prejavuje v 19. storočí a vrcholí katastrofou v podobe napadnutia vinohradov fyloxérou. Prvé správy o jej výskyte v Modre sú z roku 1889 a postupne zničila väčšiu časť vinohradníckych plôch. Vinič sa musel často vysádzať nanovo a začal sa štepiť na americké podpníky. Po prekonaní pohromy z fyloxéry a peronospóry sa vinohradníctvu od 20. rokov 20. storočia začína opäť čiastočne dariť. V období hospodárskej krízy v tridsiatych rokoch minulého storočia vzniklo Slovenské vinohradnícke družstvo, ktoré sa podieľalo na rozvoji vinohradníckej výroby na Slovensku. SVD vykupovalo od svojich členov hrozno, ktoré spracovalo a víno predávalo nielen na Slovensku, ale najmä do Čiech. Po predaji vína dostali vinohradníci peniaze za hrozno.
Rozvoj vinohradníckej výroby v Modre sa zaznamenal po vzniku Vinohradníckeho a poľnohospodárskeho družstva v Modre, najmä v rokoch 1960 – 1990, kedy sa vysadilo približne osemsto hektárov viniča na svahoch Malých Karpát, ale aj na rovine smerom na Šenkvice. Modranské družstvo hospodárilo i v susedných obciach – Dubovej, Častej a Doľanoch. Vo vinohradníckej výrobe našli obživu a prácu stovky obyvateľov mesta a okolia.
Žiaľ, po politických zmenách v deväťdesiatych rokoch sa vo výsadbe vinohradov nepokračovalo, vinohrady boli vrátene majiteľom pôdy, ktorí ich neobrábali a zarástli náletmi a burinou. Na zdevastovaných vinohradoch sa usadila divá zver, škorce, choroby viniča, ktoré v týchto lokalitách postupne likvidujú vinohradnícku výrobu. V najnovšom období po roku 2000 nastáva opäť renesancia rodinných vinohradníckych podnikov, ktorá nadväzuje na stáročné vinohradnícke tradície v meste. Sme svedkami výsadby nových vinohradov na svahoch Malých Karpát. Do mesta prichádzajú i zahraniční investori, ktorí budujú moderné vinice a vinársky závod na svetovej úrovni. Možno teda očakávať rozsiahlu obnovu vinohradníckej výroby v meste a pod Malými Karpatmi. Patrón vinohradníkov svätý Urban pomáhaj modranským vinohradníkom pri obnove tejto tradičnej plodiny v modranskom chotári.
Príkladom úspešnej agrárnej histórie koncom osemdesiatych rokov minulého storočia bolo i vyspelé vinohradníctvo a vinárstvo na Slovensku, ktoré obhospodarovalo viac ako 33 tisíc hektárov vinohradov. Dnes obrábame na Slovensku menej ako deväťtisíc hektárov. Tieto zmeny sa prejavili i vo vinohradníctve a vinárstve pod Malými Karpatmi a v samotnom meste Modra. Vedenie mesta Modra sa v súčasnosti skladá prevažne z poslancov za združenie „Lepšia Modra“. Na prelome tohto tisícročia na návrh vinára a poslanca mestského zastupiteľstva Ing. Miroslava Dudu zaregistrovali ochrannú známku na označenie „Modra hlavné mesto vína“.
Pre zápis do logbooku treba vlastné pero!
