Siladice
Prvá písomná zmienka o obci Siladice je z roku 1113. Vtedy sa už volali Saladize a patrili zoborskému opátstvu. V rokoch 1490 - 1500 patrili Siladice rodine Sziládiovcov. V roku 1663 ich spustošili Turci. Od roku 1641 patrili Siladice Eszterháziovcom a siladičania chodili robiť na ich majetky do Galanty až do zrušenia poddanstva do roku 1848. O tom že siladičania boli vždy pohostinní svedčí aj to, že veľkopáni v Siladiciach poriadali veľké poľovačky a hostiny a schádzali sa tu vtedajší páni z celého okolia. Páčili sa im romantické zákutia Váhu obrastené vrbami, jahodami a planými hruškami. V roku 1831 v čase moru a cholery zomrelo 166 obyvateľov Siladíc. Že boli siladičania napriek všetkému životaschopní svedčí aj to, že pri sčítaní ľudu v roku 1910 napočítali 882 obyvateľov. Najviac ľudí žilo v Siladiciach v roku 1921 a to 909. V roku 1886 bola veľká voda na Váhu a bola vytopená celá obec, preto sa v roku 1900 začal stavať násyp popri Váhu. Dejiny sa Siladiciam neyhýbali. Siladice mali svojích hrdinov i padlých v I. aj II. svetovej vojne, v Slovenskom národnom povstaní. Obec sužovali veľké mrazy i horúčavy. V roku 1946 napr. nepršalo od marca do novembra. Ale Siladice vydržali. Postavili si školy, prvá šk. budova bola napr. rim. - kat. škola postavená v roku 1856, pôvodne barokový, neskôr empírovo upravený kostol pochádza z roku 1749, budova obecného úradu bola postavená v roku 1934, dnes v nej sídli poštový úrad a zdravotné stredisko. V roku 1973 dokončili kultúrny dom, o pár rokov neskôr dom smútku, oplotenie cintorína a osvetlenie prístupovej cesty k domu smútku, vybudovali sa nové cesty, chodníky, vodovod je vybudovaný od roku 1968, v roku 1986 bol vybudovaný nový vodný zdroj. Obec bola elektrifikovaná už v roku 1917 od tohto času sa zmodernizovalo a rozšírilo aj verejné osvetlenie, miestny rozhlas, bol napr. v obci už v roku 1950. V kronike nachádzame aj záznam, že železničná trať sa začala stavať okolo Siladíc niekedy v roku 1873. V roku 1952 sa v obci založilo poľnohospodárske družstvo. Obyvatelia si začali stavať nové domy, v rokoch 1950 - 1970 vznikli dve nové ulice, mnohí si zmodernizovali rodičovské. V tomto období zaznamenávajú Siladice výrazne skrášlenie obce - výsadbu zelene a okrasných kríkov. Celé Slovensko pozná básne rodáka zo Siladíc Jána Šimonoviča, ktorý žiaľ už nie je medzi nami. Zo Siladíc pochádzal aj maliar Imrich Polakovič. Siladice sú známe aj povestnou siladickou keramikou. História výroby keramiky siaha do počiatkov osídlenia siladíc Slovanmi. Dnešná typická siladická keramika má svoje korene v Modre a v habánskej keramike. V 50. rokoch prišli do Siladíc z Modry majstri František Polakovič a Ján Sklenár. Najskôr vyrábali po domácky pre MNV Siladice. Roku 1962 OPMP Hlohovec prestaval niekoľko hospodárskych budov na dielňu, kde začali pracovať majstri aj s manželkami. Roku 1963 prišli Stanislav Polakovič a Jozef Dudáš, mladí učni z Modry. Tak sa stala siladická dielňa manufaktúrou. Neskôr boli snahy o rozšírenie dielne, ktoré sa však neuskutočnili z priestorových dôvodov.
EN
Coming soon..
zdroj/source: www.siladice.sk