Železná opona (angl. Iron Curtain, rus. Железный занавес) bol termín používaný najmä na Západe počas studenej vojny. Vyjadroval imaginárnu hranicu, ktorá rozdelila Európu a pomyselne aj celý svet na dve časti: západný blok vedený Spojenými štátmi americkými a východný blok vedený Sovietskym zväzom. V terminológii používanej komunistami išlo o dva nezmieriteľné tábory: kapitalistický (alebo imperialistický) a socialistický.
V Európe sa nachádzala Železná opona na západnej hranici ZSSR, NDR, Československa, Maďarska a Juhoslávie a na južnej hranici Albánska, Juhoslávie a Bulharska. Počas trvania Studenej vojny sa posunula tým, že Albánsko a Juhoslávia sa postupne stali menej závislé na Východnom bloku.
Termín použil Joseph Goebbels 23. februára 1945 v reakcii na výsledky krymskej konferencie v časopise Das Reich ako narážku na železnú oponu v divadle: "...a na Európu spadne železná opona". Do dnešného používania termín uviedol Winston Churchill v máji roku 1945 v liste prezidentovi USA H. Trumanovi na vyjadrenie vznikajúcej všestrannej bariéry medzi obomi blokmi. Všeobecne sa termín začal používať až po Churchillovom fultonskom prejave v marci 1946, v ktorom vyzval na spoluprácu anglosaských národov proti komunizmu.
Fyzicky Železnú oponu tvorili ploty s drôtenými prekážkami, signalizáciou a kontrolným pásmom, ktoré sa objavili v ZSSR koncom 40. rokov minulého storočia, pričom sa inšpirovali strážením nacistických koncentračných a vlastných táborov.
Do konca 50. rokov bolo na hranici ZSSR "zadrôtovaných" takmer 12 tisíc kilometrov, v ostatných štátoch východného bloku asi 6 tisíc kilometrov a v Československu bezmála 750 kilometrov. Zmyslom existencie Železnej opony, ktorú na svojich hraniciach a území vybudovali krajiny Východného bloku bolo predovšetkým zabrániť voľnému pohybu svojich obyvateľov, najmä z obavy pred emigráciou na Západ. Napriek propagande o potrebnosti Železnej opony kvôli hrozbe (vojenského) ohrozenia "tábora socializmu" zo Západu bola vnímaná ako symbol neslobody obyvateľov Východného bloku.
Celkovo v rokoch 1948 – 1989 v Československu pri pokusoch o prekročenie hranice na Západ zahynulo najmenej 282 "narušiteľov" štátnej hranice. Na strane ochrany štátnej hranice zomrelo v rokoch 1948 – 1989 najmenej 584 príslušníkov pohraničnej stráže či ZNB. Prekvapuje vás tento nepomer? V skutočnosti bolo "narušiteľmi" zabitých 11 strážcov hranice, zvyšné obete na strane ochrancov hranice idú na vrub samovrážd a nehôd či úrazov.
"Každý má právo opustiť ktorúkoľvek krajinu, aj svoju vlastnú, a vrátiť sa do svojej krajiny" (Všeobecná deklarácia ľudských práv, čl. 13, bod 2)
Občanom žijúcim v Československu bola v rokoch 1948-1989 odopieraná jedna zo základných ľudských slobôd. Na hranici neslobody umierali ľudia, ktorí sa snažili svoju slobodu naplniť. Stále medzi nami žijú tí, ktorí sú za to zodpovední – tí, čo vydávali rozkazy, aj tí, čo ich plnili. A sú tu tiež stovky rodín, čo oplakali svojich synov a dcéry, ktorí padli na oboch stranách – "narušiteľov" aj "ochrancov hranice". Obete krvavej škvrny našich nedávnych dejín – Železnej opony.
Prípadným záujemcom o čítanie na tému osudov ľudí a rodín, ktorých životy poznačila Železná opona, môžem na požiadanie poslať odkaz na môj blog, kde nájdete množstvo článkov na túto tému.
Keďže ako iste viete, tu na Považí sme Železnú oponu nemali, samotná keška je ukrytá aspoň na mieste s vojenskou tematikou (aj keď týkajúcou sa 2. svetovej vojny). Na súradnice sa dá pohodlne dostať aj vozidlom. Je to cyklotrasa, ale zároveň bežná cestná komunikácia, len je na nej obmedzená rýchlosť. Štandardná lock-lock krabička obsahovala pri založení logbook, ceruzku a 1x SWG. Vo vegetačnom období sa asi budete musieť ku keške trochu prebojovať.
Happy geocaching ;)