Obec obklopená vencom hôr, obec tradícií a folklóru, obec príjemných ľudí ....
Kokava nad Rimavicou leží v Slovenskom rudohorí v Stolických vrchoch, pod Klenovským Veprom (1 338,2 m n. m.), na sútoku Rimavice s Kokavkou. Je prirodzeným centrom rozsiahlej horskej oblasti severného Novohradu. Kataster obce sa nachádza v okrese Poltár, do ktorého obec administratívne patrí. Pôvodný historický kataster obce bol podstatne väčší a rozprestieral sa na rozhraní troch regiónov: stolice Gemersko – Malohontskej (časť súčasného okresu Rimavská Sobota), stolice Novohradskej (Lučenec) a stolice Zvolenskej.
Vývoj názvu obce
1773 Kokova
1786 Kokawa
1808 Kokova, Kokawa
1863 – 1907 Kokova
1907 – 1920 Rimakokova
1920 – 1927 Kokava, Rimavská Kokava
od 1927 Kokava nad Rimavicou
Tradície
Kokava nad Rimavicou má dlhú a bohatú históriu. Prvé písomné záznamy o zemi, ktorú vtedy nazývali „KOKOV“ (Kochou) pochádzajú z roku 1279, kedy si bratia Etruch a Mikuláš delili rodové majetky ozdínskeho panstva, ku ktorým „terra Kochou“ patrila. Od spomínanej udalosti prešlo veľa rokov a ľudia, ktorí obývali osadu rozloženú na sútoku riečky Rimavica a Kokavka, vystriedali mnohých zemepánov a mnohokrát sa obmieňal i samotný názov osady. Pôvodní obyvatelia Kokavy boli pastieri, baníci, roľníci, lesní robotníci a remeselníci. Neskôr k nim pribudli sklári. Dnes je už sociálne rozvrstvenie obyvateľstva odlišné, ale stále živými a dominantnými tradíciami sú tradície dreva, skla, baníctva a kolešní. A spájajúcim motívom všetkých je folklór a láska k prírode.
Drevárska výroba
Drevo sa v Kokave ťažilo a spracovávalo od samotného vzniku osady. Bolo dôležitým stavebným materiálom, vyrábali sa z neho šindle, drevené nádoby a iné úžitkové predmety dennej potreby. Lesy bohaté na drevo boli rozhodujúcim faktorom pre vznik sklárskych hutí, papierní a píl. V 17. a 18. storočí pracovali na území obce štyri papierne. Najväčšia bola na Chorepe. Túto dal postaviť gróf Anton Forgáč a vyrábala veľmi kvalitné papiere. V tom čase to bola druhá najväčšia papiereň na Slovensku. Dnes existuje v obci niekoľko drevospracujúcich výrob. Ide nielen o prvotné spracovanie guľatiny na stavebné a konštrukčné účely, ale tiež o stavebné stolárstvo, výrobu nábytku, doplnkov a ľudového nábytku. Ak môžeme k drevovýrobe pridať aj výrobu píšťaliek a fujár, ako i niektorých tradičných ľudových predmetov, tak obraz o tom, čo pre Kokavu znamená drevo, je takmer dokonalý. A k dokonalosti chýba už len vôňa ihličia a čerstvo narezaného dreva. Význam dreva v živote miestnych obyvateľov sa odrazil aj v obecnom erbe. Obec ich má až dva a v o obidvoch je motív dreva dominantný.
Sklárska výroba
Sklárne na území obce a v jej blízkom i vzdialenom okolí začali vznikať až na prelome 18. – 19. storočia. Väčšina z nich zanikla, ale výroba skla v tomto regióne zaznamenala trvalý prínos do kultúrneho i hospodárskeho života jej obyvateľov. Na plošne malom území sa tu nachádzajú a dodnes vyrábajú najstaršie sklárske huty na Slovensku. Dnes si možno prezrieť ešte stále zachovanú pôvodnú technológiu ručnej výroby skla. Mimoriadne cenné sú niektoré unikátne výrobky historického dobového skla, uchované zväčša v súkromných depozitároch zberateľov. Množstvo prekrásnych výtvorov neznámych majstrov zdobí nejedno európske múzeum, galériu, či súkromnú zbierku. V súčasnosti sa takéto sklo už nevyrába. V neďalekej sklárni v Zlatne sa však stále vyrába známa kalíškovina – Zlatá Zuzana. Od roku 1956 sa podľa pôvodných postupov nepretržite vyrába a predáva do celého sveta.
Baníctvo
Na území Kokavy sa neťažilo iba drevo. Zrod osady je spätý tiež s prvými ťažbami kovov. Ťažilo sa železo a meď, ale najväčším lákadlom bolo zlato. Na dlhý čas bola ťažba zlata zastavená a obnovená bola až v roku 1594, ale nie nadlho. Obec v roku 1599 prepadli hordy Krymských Tatárov a to bolo pre Kokavu jedno z najhorších období počas celej jej histórie. Obnovenie ťažby nastalo koncom 18. storočia. Povrchové i podpovrchové náleziská sa nachádzali v hojnom počte na úbočí vrchu Sinec (916 m n. m.). Ryžovalo sa v riečke Rimavica i v jej prítoku, ktorý má prameň pod vrchom Sinca. Ťažba bola definitívne ukončená v roku 1810 pre neustále sa zvyšujúce náklady.
Kolešne
Výraz kolešňa je miestny ľudový názov, ktorý Kokavčania používali na označenie svojich hospodárstiev vzdialených od obce po vrchoch, kde mimo sezónnych prác býval obyčajne len jeden člen rodiny, ktorý sa staral o dobytok. Takéto zvláštne laznícke hospodárenie bolo v minulosti rozšírené v dvoch veľkých chotároch Kokavy nad Rimavicou a Klenovca. Nikde na Slovensku sa takéto osídlenie nenachádza. Popri kolešniach boli po vrchoch i laznícke hospodárstva, líšiac sa od kolešní tým, že na nich trvale bývali celé rodiny. Takéto osídlenie je už typické pre mnohé ďalšie regióny Slovenska. Roľnícky a pastiersky spôsob života vytvoril svojskú kultúru neveľkej komunity ľudí, ktorá bola charakteristická osobitnými návykmi, výrazovými prostriedkami, obliekaním, spevom, tancom a ľudovým umením.
