Areál hradu predstavuje ovál, ohraničený obvodovým valom a vnútornou priekopou, orientovaný približne severojužným smerom, s rozmermi približne 95 m a 55 m. V centrálnej časti areálu sa nachádza obdĺžnikové kamenné jadro hradu s rozmermi cca 40 a 16 m. Z muriva sa zachoval len jeden fragment južného múru veže vysoký okolo 2,3 m. Ostatné múry sú zaniknuté.
Veľmi dobre sú zachované vonkajšie valy a priekopa. Dobre viditeľná je aj cisterna uprostred nádvoria, ktorá je v súčasnosti hlboká asi jeden meter. Podľa zvyškov murív, terénnych stôp a vykonaného čiastočného archeologického výskumu z roku 2005 možno predpokladať, že v južnej časti sa nachádzala hranolová veža, ktorej rozmery možno len odhadovať na 8 x 8 m, pričom hrúbka muriva bola minimálne 1,8 m.
Legenda k pôdorysu:
1 - obranná hranolová veža, 2 - nádvorie, 3 - cisterna, 4 - palácová stavba, 5 - obranný val, 6 - pravdepodobný vstup, 7 - priekopa, 8 - kamenná hradba
Predpokladá sa, že Čierny hrad slúžil na ochranu ryžovísk zlata v blízkych potokoch. Okrem toho mal význam aj pri kontrole a ochrane horskej cesty, ktorá vedie z obce Velčice do Solčian. Z histórie hradu sa nezachovali takmer žiadne záznamy. Až v rokoch 2005, 2007 a 2009 sa na hrade uskutočnili prvé archeologické výskumy, ktoré pomohli presnejšie datovať dobu existencie hradu i jeho dispozíciu. Na základe týchto výskumov sa predpokladá, že bol vybudovaný na prelome 13. a 14. storočia, kým obec Zlatno vznikla už v roku 1156. Historik Ján Lukačka predpokladá, že stavebníkmi hradu boli predkovia Báša (Baas), ktorý žil na prelome 13. a 14. storočia. Doposiaľ sa nepodarilo preukázať, že by bol vtedy ešte hrad modernizovaný alebo že by boli uskutočnené prestavby. Výnimkou je východný hradbový múr, ktorý bol pôvodne tenší a neskôr bol dostavaný na hrúbku 1,8m. Na základe tejto skutočnosti, ako aj na základe datovania nálezového materiálu z archeologického výskumu možno predpokladať jeho relatívne krátku existenciu a zánik niekde na prelome 14. a 15. storočia.
Je možné, že zánik hradu súvisí s Forgáchovcami, ktorí na konci 14. storočia mali prechádzať majetkovou expanziou a získať aj obec Zlatno, tým pádom aj Čierny hrad. Z roku 1516 sa dochovala jediná písomná zmienka o tomto hrade – listina z ktorej vyplýva, že Petrovi a Mikulášovi Forgáchovcom bolo kráľom Ľudovítom II. udelené právo ťažiť zlato na ich panstve Fekethewar. Panstvom ale mali pravdepodobne byť len majetky a nie aj samotný hrad. V roku 1516 totiž už hrad nemal plniť svoju funkciu. Niektoré nálezy naznačujú, že hrad mohol byť v priebehu 16. storočia obnovený, ide ale zatiaľ len o domnienky. V minulosti patril hrad do Tekovskej stolice, pričom sa nachádzal na jej západnej hranici.
