Kolorizovaný záber areálu šachty Mária z roku 1930. My stojíme len pár metrov opodiaľ.Špacírujúc sa po pokojnej okrajovej časti Banskej Štiavnice, medzi rodinnými domčekmi, nič nenasvedčuje tomu, že sa pod našim nohami nachádzajú ozrutné banské priestory. Neďaleko stojaca ťažná veža na šachte František, je prakticky posledný viditeľný pozostatok banskej činnosti v blízkom okolí.
Výrez z historickej mapy šachty Mária (viď "Mária akna").
Takéto bludisko chodieb sa nachádza pod vašimi nohami.No znenazdajky, na pár krokov od vás, leží za plotom dekel. Nenápadný, zarastený, ukrýva pod sebou slušnú jamu. 461 metrov hlbokú. Hravo by zhltla 19 sídliskových činžákov a hodený kamienok do nej by ste ani nedočkali dopadnúť. Tento dekel patrí mladšej kamoške šachty František - šachte Márii, alebo v origi- náli: šachte Nanebovstúpenia panny Márie.
⚒ Dobývanie žily Grüner
Zlato-strieborná žila s dĺžkou 5 km a maximálnou šírkou až 25 m bola jednou z najdôležitejších v tunajšom rudnom poli. Všimli si ju pravdepodobne už Kelti, čo možno vidieť toť hneď vedľa - ostatkoch po povrchovom dobývaní v smere žily. Ako dobývacie technológie napredovali, išlo sa do hĺbky štôlňou Grüner a napokon od roku 1702 aj šachtou Mária. Tej pomáhal pri hĺbení a ťažbe rudy konský gápeľ.
Ako v mnohých iných banských dielach v Štiavnickom regióne, aj tu bol problém s podzemnou vodou. Baníci o wellness nestáli a vodu museli pracne čerpať na povrch (alebo na úroveň dedičných štôlní) ručnými čerpadlami. To nebola žiadna švanda a tak radšej roku 1861 namontovali multifunkčný Wattov parný stroj, ktorý aj prepravoval, aj odčerpával, a bol svojho typu prvý v celej uhorskej banskej oblasti. Neskôr zistili, že jeho výkon nie je dostatočný, a na rad tak opäť prišli koníky, výkonnejší parný stroj a roku 1912 aj elektrifikácia.
Porovnanie stavu Božej muky s motívom Panny Márie v roku 1948 a 2020. Pôvodne stála pri šachte František.Celú túto banskú parádu nám v okolí pripomína už len Božia muka a informačná tabuľa, pri ktorých stojíme a rozsiahla zarastená halda na opačnej strane. Čo by dal človek za to, aby si mohol zblízka obzrieť ťažnú vežu, či mašinu, ktorá vyťahovala tonové náklady z polkilometrovej hĺbky. Jedine že by ... ťažnú vežu a stroj šachty Mária preniesli roku 1965 do Banského múzea v prírode :)
Pri najbližšej návšteve tamojšej expozície pri šachte Ondrej si tak môžte obzrieť zachránené originály, zapísané tiež v zozname technických pamiatok UNESCO.
⚒ Zdroje a ďalšie info
⚒ Galéria
 Historický areál šachty Mária - kolorizovaný |
 Gápel šachty Mária na olejomaľbe |
 Areál šachty Mária zo SV smeru |
 Halda (výsypky hlušiny) pod šachtou Mária |
 Ťažný stroj šachty Mária, funkčný do roku 1965 |
 Budova šachty Mária v Banskom múzeu v prírode |