Po dlhšom čase sa vraciam k významnej prešovskej rodine Kriegerových a konkrétne k Ernstovi Thomasovi Theodorovi Kriegerovi a k jeho knihe “Das Sároser Komitat in Ober Ungarn” / v preklade “Šarišská stolica v Hornom Uhorsku.”/ ktorá vyšla vo Viedni v roku 1841. Kniha je prvou ucelenou publikáciou o Šarišskej župe.
V úvodných častiach je opísaná Šarišská stolica všeobecne, jej hranice, výraznejšie cesty, geologická stavba, vodstvo, fauna a flóra. Po informáciách z Prešova ako centra šarišskej župy (v tom čase mal 8 890 obyvateľov) nasledujú kapitoly o pozoruhodných jaskyniach, prírodných útvaroch, minerálnych prameňoch, opis ružinských jaskýň či Lačnovského kaňonu. V diele sa spomínajú Lipovce, Kalvária, Cemjata, Išľa, Šebeš či Kelemeš / Šebastová či Ľubotice / ako aj popis miest Bardejov, Sabinov, jednotlivé obce , kúpeľné miesta a mnoho ďalších zaujímavých miest. Zaujímavá je mapa šarišskej župy ako aj ilustrácie – maľby sídiel.
O niektorých vybraných pozoruhodnostiach som informoval v sérii kešiek “ Po stopách E. T. T. Kriegera ( 1. až 14. ) “ . Touto keškou by som chcel nadviazať na sériu.
O oblasti Čiernej hory /Čarnej hury/ z pohľadu informácií z danej publikácie píše aj známy slovenský speleológ, geograf a terajší predseda redakčnej rady Slovenského krasu doc. RNDr. Zdenko Hochmuth, CSc. a to v článku JASKYNE A KRAS VÝCHODNÉHO SLOVENSKA VO VLASTIVEDNEJ LITERATÚRE Z POLOVICE 19. STOROČIA . “ Konkrétne sa tu spomínajú tieto jaskyne: - Malé skalné jaskyne [asi viaceré], v okolí obce Poloma, vzdialenej asi 7 km od Lipan v Levočských vrchoch. Spomína sa tu Carna hora. V masíve Čiernej hory jestvuje niekoľko doposiaľ nepublikovaných jaskýň. - Mnohé ďalšie jaskyne v Beskydách. “
Je nesmierne zaujímavé, že už v prvej polovici 19. storočia sa Krieger zmieňuje o jaskyniach v tejto oblasti, a pritom zmapované a pomenované boli až v počiatočných rokoch 21. storočia
( Židova jaskyňa /podľa žida Singera, ktorý sa tu ukrýval počas II. svet. vojny/, Trojuholníková jaskyňa, Veľkonočná j. , Čugaňa, Trojvchodová j., Jazvečia j.,…...)
Z dnešného pohľadu je ”Carna hura” na severe Šariša zaujímavá peknou rozhľadňou. Rozhľadňa na Čiernej kope – „Čarnej hure“ (1.180 m n. m.)
Je tu pietne miesto aj ako aj čast na piknikovanie.
Je možné sa sem dostať z rôznych smerov ale najjednoduchší prístup je z Krásnej Lúky po červeno značenom turistickom chodníku.
25 
Zakladal som ju v zime, takže ak nie je extrémne veľa snehu je aj obdobnom období nachádzateľná.
Na vrchole bolo krásne slnečno ale v dolinách žiaľ hmla. Vy budete mať určite krásny výhľad.