Bobor - opäť udomácnený druh v našej prírode .
Bobry boli v strednej Európe a teda i na území Slovenska približne v polovici minulého storočia vyhubené. Lovené boli hlavne pre kožušinu, ale aj pre "kastoreum", čo je na olej bohatý sekrét párovej žľazy. Sekrétu bol pripisovaný pozitívny účinok na ľudský organizmus a verilo sa, že je prostriedok podporujúci potenciu. Táto povera bola jednou z príčin decimovania bobrích populácií. Bobor vodný (Castor fiber) je najväčší európsky hlodavec a už podľa názvu je jasné, že jeho život je úzko spätý s vodou. Žije v jazerách, rybníkoch i väčších tečúcich vodách. Na ich brehoch si robí obydlia tak, že východ ústi vždy pod vodnou hladinou a vlastný suchý a priestranný brloh je položený vyššie. Ďalším možným obydlím bobrov sú "hrady", navrstvené z konárov, dreva a hliny. Veľkosť bobrov môže dosiahnuť 1m dĺžky a váhu do 30 kg.Obe pohlavia sú rovnakého vzhľadu. Charakteristickým znakom je plochý chvost, cca 30 cm dlhý a 12-15 cm široký. Slúži ako kormidlo pri plávaní. Pri ponorení udrie chvostom o povrch hladiny a tým varuje aj ostatné bobry pred nebezpečím. Chvost je tiež spoľahlivým odlišovacím znakom od podobného vodného druhu-ondatry. Prispôsobenie vodnému životu je vidieť tiež v tom, že zadné nohy majú plávaciu blanu. Nosné aj ušné otvory sú uzatvárateľné. Mimoriadne hustá srsť (kožušina),chráni zviera proti strate tepla a dobre namastená proti preniknutiu vody ku koži.Je to dôležité hlavne v zimnom období, kedy plávajú aj v studenej vode pod ľadom, nakoľko bobry nemajú zimný spánok. K masteniu srsti používajú sekrét žľazy z oblasti análneho otvoru.
Zdroj:https://www.enviromagazin.sk/enviro5_2/bobor.html