Madunice
Madunice máme doložené osídlenie z doby rímskej a to konkrétne germánskymi kmeňmi v 3. – 4. storočí n.l. z chotára obce sú totiž známe zlomky keramiky z tohto obdobia, tak dramatického pre naše územie. Husté osídlenia a pamiatky z rímskeho obdobia nám môžu nepriamo dokladať i prechody rímskych legionárov cez našu obec. Istejšiu pôdu máme v ďalšom období, v čase osídlenia Slovenska našimi predkami – Slovanmi. Na základe archeologických nálezov sa predpokladá príchod Slovanov v 5.storočí n.l. Výrazný bol predovšetkým tlak Avarov a ich následná nadvláda a výboje zo strany Franskej ríše. No práve v tomto období, na území obývanom Slovanmi vzniká prvý štátny útvar, Samova ríša. Po zániku ríše a predovšetkým po vytlačení Avarov z nášho územia sa začal postupný rozvoj slovanského obyvateľstva, ktorý na našom území vyvrcholil vznikom Pribinovho kniežactva a Veľkomoravskou ríšou. A práve z tohto obdobia sú doklady o osídlení Maduníc. Zväčša sú to úlomky slovanskej keramiky s typickým ornamentom, vlnovkou, ktorá bola súčasťou vtedajšieho vybavenia. Po zániku Veľkomoravskej ríše sú Madunice spolu s okolím súčasťou nitrianskeho kniežactva. O tom, že územie Maduníc v tomto prelomovom čase bolo osídlené ale nepochybujeme. Dôkazom nám je tzv. zoborská listina z roku 1113, kde sú doložené i Madunice. táto listina dokladá existenciu Maduníc i pred uvedeným rokom.
Tak ako sme už uviedli, prvá písomná zmienka o Maduniciach je z roku 1113. Historická listina významná pre mnohé lokality na Slovensku vznikla na podnet prestaveného kláštora sv. Hyppolita v Nitre na Zobore. Tento požiadal kráľa Kolomana znova vymedziť majetky kláštora po vpáde moravského markgrófa Ota na územie juhozápadného Slovenska. Listina jasne určuje územia, ktoré boli pod priamou vládou kráľa a tými, ktoré patrili nitrianskemu benediktínskemu kláštoru. Do majetkov zoborského opátstva patrili i Madunice, spomínané v tejto listine pod názvom Medenz, s uvedením, že v tejto osade je akási vŕba, ktorá tvorí hranicu medzi majetkami kráľa Kolomana a zoborského kláštora.
Vznik názvu Maduníc
Dr. Július Pauer vo svojej mape Mapa Uhorska z doby sv. Štefana, kráľa uhorského. Už uvádza Madunice pod názvom Medencz. Mapa je z roku 1897. Na tejto mape od Maduníc na juh v bezprostrednej blízkosti sa nachádza doteraz neznáma obec BIN – možno terajší Červeník. Maďarské pomenovanie Medencz, Maďari odvodzovali zo slova koryto – Vágmedencz – koryto Váhu. Pôvodný Váh tiekol kedysi v bezprostrednej blízkosti Maduníc, ba až priamo cez Madunice.
V roku 1560 na rozkaz uhorského prímasa Mikuláša Oláha navštívil vizitátor Michal Szegedi všetky fary ostrihomského arcibiskupstva. Vo vizitácii spomína Drahovce a Madunice ako Drahocz, Madonicz. A tak teda zo slova Vágmedencz vzniká postupne Medencz, Madonicz, Madonic, Madunic, Madunice.
Iná verzia o vzniku názvu Maduníc podáva za základ latinské pomenovanie rastliny kostivalu lekárskeho – medunica – symphytan oficinale, ktorý sa dosiaľ nachádza na našom území.
zdroj: www.madunice.sk