Na slovenské vidiecke pomery netypicky, možno až raritne pôsobí existencia a zachovalosť židovského cintorína v obci. Tvorí samostatne oplotenú časť obecného cintorína a jeho najstaršie náhrobné kamene sú datované v rokoch 1749 a 1764.
Ako na stránke o tejto dedine uvádzame, Seňa mala v minulosti charakter mestečka, a i keď ten neskôr zanikol, stále to bola veľká obec regionálneho významu. Najstaršie kamenné náhrobky židovského cintorína sú druhou najstaršou nehnuteľnosťou v súčasnej Seni vôbec. Starší je už len kalvínsky kostol.
Židia prišli do Sene niekedy počiatkom 18. storočia, odvtedy je možné datovať aj založenie ich cintorína. Bolo to dosť netradičné, pretože podľa vtedajších pomerov sa nemohli Židia pochovávať priamo v dedinách, ale zvyčajne až ďaleko za ich hranicami. Napríklad z neďalekého Kechneca chodili pochovávať Židov na Dávidku, ktorá je od obce viac než kilometer. Príklad Sene svedčí o tolerancii miestneho obyvateľstva.
Náhrobné kamene sú urobené na vysokej umelecko-remeselnej úrovni, zhotovili ich z odolného pieskovca a dodnes sú dobre čitateľné. Medzi pochovanými má svoj hrob aj Koloman Lieberman – židovský rabín narodený v roku 1839 v Seni.
V súčasnosti je cintorín oplotený a vstup naň uzatvorený. Na plote nájdete len informačnú ceduľu, že ide o súkromný pozemok. Pre tých, ktorí by mali o jeho podrobnejšiu prehliadku väčší záujem, odporúčam sa obrátiť na obecný úrad.
Pri vchode visí tabuľa s dvojjazyčným maďarsko-slovenským nápisom: „Rodiny pochádzajúce zo Sene a ich príbuzní vyslovujú úprimnú vďaku pánu Miroslavovi Bačenkovi, starostovi obce Seňa, jeho spolupracovníkom a obyvateľom Sene za starostlivosť o cintorín. Požehnanie Všemohúceho nech sprevádza do budúcna ich ľudské činy“.
Za zmienku stojí aj história niekdajšieho židovstva v obci. I keď tu žili od počiatku 18. storočia, prvý štatistický údaj poznáme až z roku 1787. Vtedy žilo v Seni 1163 obyvateľov, z toho bolo 72 Židov, ktorí tvorili 16 rodín. Pôsobili ako osobitá komunita s vlastným náboženstvom i ekonomickými aktivitami. Zachovali sa archívne materiály o ich požičiavaní peňazí a sporoch s dlžníkmi. Už koncom 18. storočia patrili Židia medzi najbohatších obyvateľov obce. V tom čase tu mali aj vlastnú základnú školu.
O tom, že sa tu tejto komunite dobre darilo, svedčí aj nárast jej obyvateľov. Ten prudko stúpol začiatkom 19. storočia, pravdepodobne prisťahovaním ďalších židovských rodín. V tom čase ich tu žilo už 348 Židov, čiže tvorili viac ako tretinu všetkých obyvateľov Sene. Na príčine mohla byť aj tá skutočnosť, že v tom čase ešte v Košiciach nežila ani jedna židovská rodina. Mesto sa ich príchodu bránilo a nedávalo im možnosť usadiť sa až do štyridsiatych rokov 19. storočia. Potom, keď to už bolo možné, sa viacero židovských rodín odsťahovalo priamo do Košíc, alebo ich bezprostrednej blízkosti. Zo Sene však až taký veľký odliv nenastal, respektíve k výraznejšiemu sťahovaniu Židov ku Košiciach došlo až začiatkom 20. storočia.
Seňanskí Židia sa uplatňovali ako obchodníci, krčmári, ale zakladali aj prvé priemyselné podniky. Boli to liehovar, mlyn, garbiareň a výrobňa syrov. Pracovali aj ako lekári, lekárnici, ale tiež ako krajčíri, obuvníci a holiči.
Židovská náboženská obec mala v Seni aj vlastnú synagógu, ktorá sa, žiaľ, nezachovala. Táto stála na severovýchodnej strane križovatky hlavnej cesty a cesty na železničnú stanicu. Neďaleko odtiaľ stáli aj mikve – t.j. židovské rituálne kúpele, ktoré boli vyhrievané s niekoľkými vaňami.
Medzi najznámejších predsedov miestnej židovskej náboženskej obce patrili Fränk Zahlen, Dezider Rónai, Zoltán Golgner, Kováč a Pasternák. Významnými miestnymi rabínmi boli: Ehrenfeld a posledný seňanský rabín Izidor Schweiger, ktorý v roku 1944 zahynul v Osviečime.
Veľký zlom v osídlení Sene židovskou komunitou znamenal vojnový rok 1944. Nyilaši zatýkali Židov v dedinách a tisícky ich hnali cestou na Košice. Niektorí z tých, ktorí tzv. pochod smrti neprežili, sú pochovaní práve na tomto cintoríne.
V Seni zatkli a hnali až do Osvienčimu všetkých vtedajších 78 židovských obyvateľov, z toho 71 zahynulo priamo v koncentračnom tábore. Po skončení II. svetovej vojny žila v Seni už len jedna židovská rodina – Artur Rónai s manželkou. Po jeho smrti sa manželka odsťahovala do Košíc a tým zanikla história židovstva v obci. Synagóga a rituálne kúpele sa nezachovali. Ostal len tento cintorín.
English :
Existence and superb preservation of Jewish cemetery in Seňa can be considered uncommon, even rare in the context of Slovak rural environment. It is located in a separate fenced lot of the public cemetery. Its oldest headstones date to 1749 and 1764.
As mentioned above, Seňa used to bear characteristics of a small town and although later lost the character afterwards, the village kept on its regional importance. The oldest headstones laid in the Jewish cemetery are now among the oldest pieces of real estate in Seňa, after the Calvinist church.
Jews arrived at Seňa in the early 1700s. Establishing Jewish cemetery in the same period as part of the public cemetery was rather unusual because Jews were not allowed to bury their dead in the villages as a rule. Such was the case of Jewish inhabitants of the neighbouring village of Kechnec, who had to bury their dead on Dávidok, which is over a kilometre away. Inhabitants of Seňa therefore manifested religious tolerance to people of other faiths.
Headstones made from resistant sandstone show a high degree of artistic and artisan skill that is reflected in eligible writing. Koloman Lieberman, who was born in Seňa in 1839 and was a Jewish rabbi, rests here as well.
The cemetery is now fenced and exclusive to private visits. In case you are interested in visiting the site, please contact the municipal office for instructions.
The tablet in Hungarian and Slovak above the entrance reads, "Families from Seňa and their relatives would like to express their sincere gratitude to Mr. Miroslavovi Bačenko, mayor of Seňa, his co-workers and inhabitants of Seňa for their effort in maintaining the cemetery. May the blessing of the Almighty accompany their future actions."
History of local Judaism is worthy of notice too. Although they lived here since the early 1700s, first statistical data about them dated to 1787, when Seňa had 1163 inhabitants. Seventy-two of them or 16 families were Jewish and they constituted a separate community with its own religious and economic activities. Archive materials provide record of their money lending practices and dealing with the debtors. Since the late 1700s, local Jews belonged to the richest inhabitants in Seňa; they even established their own basic school.
Population growth of the Jewish community pointed to its prosperity. It grew rapidly
in the early 1800s when it seemed that other Jewish families moved in. There were 348 Jewish inhabitants in Seňa at that time or over a third of all local inhabitants. One possible explanation of this phenomenon lay in the fact that Košice allowed no Jews to settle in the city until 1840s, when several families moved directly to the city or to its vicinity.
Yet, massive outflow of Jews from Seňa to Košice did not occur until the beginning
of the 20th century.
Jewish inhabitants in Seňa worked for example as traders and pub owners, even first industrialists as they established the local distillery, mill, tannery, and dairy factory. They also worked as doctors, pharmacists, as well as tailors, shoemakers and barbers.
Jewish religious community was using its local synagogue, which unfortunately did not stand the test of time. It was located on the northeastern side of the intersection of the main road and the road to the railway station; near the traditional Jewish ritual bathhouse.
Local Jewish community was headed by such prominent leaders as Fränk Zahlen, Dezider Rónai, Zoltán Golgner, Kováč and Pasternák; and distinguished rabbis such as Rabbi Ehrenfeld as well as the last rabbi in Seňa Izidor Schweiger, who perished in Auschwitz in 1944.
The war year of 1944 did strike a dramatic blow to the local Jewish community. Nyilaši arrested Jews in the villages and drove them to Košice. Those who did not survive the so-called death-march, were later buried at the local cemetery.
All seventy-eight local Jewish inhabitants of Seňa were arrested and driven to Auschwitz. Seventy-one of them did not survive the terrors of the concentration camp.
Just one Jewish family lived in Seňa after World War II –Artur Rónai and his wife.
Once he passed away and his wife moved to Košice, the history of Judaism in Seňa
came to a close. Jewish cemetery thus became the last remnant of Judaic culture and heritage in the local community.
Vážte si hroby - Respect the Graves.
Dávajte pozor na svoje deti - Look After Your Children.
Hovorte ticho a zdvorilo - Speak Softly & politely.
Rešpektujte služby a iných smútiacich - Be Respectful of Services and Other Mourners.
Pero si vezmi zo sebou / Bring a pen with you.