Erb obce Hrabušice sa opiera o staré mestské počate siahajúce do 15. storočia. Figuruje na nich patrón obce a kostola sv. Vavrinec, či už vyobrazený, alebo len jeho atribút - železný rošt, na ktorom bol umučený. Od najstarších čias bol rošt sprevádzaný kladivom a kliešťami. Erb bol hieraldickou komisiou schválený v roku 1992 v takomto vyobrazení: V zelenom štíte zlatý rošt, sprvádzaný po stranách strieborným kladivom a kliešťami.
Archeologické nálezy datujú osídlenie okolia Hrabušíc už v latenskej dobe, z ktorej sa tu našlo sídlisko púchovskej kultúry. Najstaršie písomné správy o „(villa) Compositi“ pochádzajú z roku 1279, názov „Capusdorf“ bol použitý v roku 1284 a „Káposztafálva“ v roku 1440. Pod názvom „Hrabusicze“ vystupuje v roku 1773 a súčasný názov bol ustálený okolo roku 1927. Hrabušice, ktoré sa vyvíjali ako trhové mestečko patrili do spoločenstva Spišských Sasov a od roku 1465 bola majetkom Spišského hradu. Jarmočné právo užívala v rokoch 1582-1638 a obyvatelia sa živili najmä poľnohospodárstvom a poľovníctvom. V obci bol mlyn, píla, pivovar, hámre a vysoká pec. Dnes sú Hrabušice vstupnou bránou do Slovenského raja a profilujú sa ako významné regionálne stredisko cestovného ruchu a turizmu.
Pamiatky
Hrabušický hrad
Tiež Marcelov hrad. Dnes už zrúcanina stredovekého hradu na Zelenej hore pri Hrabušiciach. V prvej polovici 13. storočia dal kráľ Belo IV. Zelenú horu akémusi Marcelovi, aby na nej postavil kamenný hrad. Tvorilo ho veľké nádvorie, okrúhla strážna veža, obvodová hradba a pred vežovitou vstupnou bránou bola priekopa. Začiatkom 15. storočia bol Marcelov hrad už opustený. V roku 1453 sa hradu zmocnili bratríkovci a v hradbách vybudovali bratrícke vojská tábor. Po ich odchode bratríkov Levočania v roku 1462 hrad zbúrali a hradby zničili. Do dnešného dňa sa zachovali len značne deštruované základy a zvyšky hradieb.
Katolícky kostol
Kostol je zasvätený sv. Vavrincovi, diakonovi. Pôvodne románsky z polovice 13. stor., v polovici 14. stor. rozšírený severnou sakristiou, začiatkom 15. stor. postavené nové presbytérium a severná kaplnka, okolo roku 1500 rozšírili sakristiu a roku 1782 zaklenuli loď pruskými klenbami a pristavali južnú predsieň a severnú komoru. Po požiari roku 1916 vežu prestavali s použitím pôvodných románskych častí. Jednolodie s polygonálnym uzáverom presbytéria, zaklenutého dvoma poľami gotickej krížovej rebrovej klinovej profilácie. Podobné klenby sú aj v severnej kaplnke. Na severnej strane presbytéria je nová sakristia asi z roku 1500. Má valenú klenbu. Vedľa nej situovaná stará sakristia je zaklenutá dvoma poľami krížovej rebrovej klenby. Z románskej stavby sa zachovali základy veže, obvodové múry lode a časti presbytéria s južným románskym portálom. V starej sakristii je gotické kamenné lavabo, zdobené vimperkom s krabmi. V polkruhovej archivolte románskeho portálu z roku 1962 odkryli gotickú nástennú maľbu zo začiatku 15. stor., znázorňujúcu scénu Ukrižovania. Hlavný oltár sv. Vavrinca diakona, neskorogotický krídlový z rokov 1516 – 1520. V skrini sochy Panny Márie, sv. Vavrinca a Štefana protomartýra z dielne majstra Pavla z Levoče. Na vnútorných krídlach sú 4 tabule so scénami zo života sv. Vavrinca diakona, na vonkajších stranách krídiel pašijový cyklus, 4 obrazy sú maľované podľa drevorytov H. L. Schäufeleina. Predela prázdna, v nadstavci gotické sochy sv. Štefana kráľa, Ladislava, Imricha a baroková socha sv. Michala archanjela. Bočný oltár sv. Anny s pseudogotickou oltárnou architektúrou, do ktorej je vložená gotická skriňa s plastickou skupinou Mettercie z roku 1515 až 1520. V nadstavci je gotická socha sv. Barbory z prvej polovice 16. stor. kazateľnica je rokoková z čias okolo roku 1760, na parapete rečnišťa sú sochy 4 anjelov. Krstiteľnica je renesančná z pieskovca, jej tepaný vrchnák je z roku 1656 od M. Zimmermana. Organ rokokový z čias okolo roku 1770. Monštrancia rokoková od J. Szillassyho. Medené cibórium je z 15. stor.
Katolícka fara
Pôvodne renesančná stavba zo 17. stor., v 18. stor. zbarokizovaná. Dvojpodlažná obdĺžna budova s klasicisticky upravenou hlavnou fasádou. V jej strednej osi je tympanónový rizalit. Má manzardovú strechu a v miestnostiach na prvom podlaží sú valené klenby s krížovými hrebienkami alebo s lunetami a pruské klenby.