Podoba súčasného erbu obce vychádza z pôvodnej dochovanej pečate obce z roku 1678. Oproti vtedajšej zvyklosti mestečko nepoužilo na pečatidle patrónku kostola – Pannu Máriu ani jej atribúty, ale doprava obrátenú hlavu bradatého muža s dlhými vlasmi. Táto téma je prenesená aj do erbu, kde je hlava bradatého muža s dlhými vlasmi umiestnená v modrom štíte. Je hneď niekoľko možných interpretácií. I. Chalupecký sa domnieval, že by to mohla byť hlava Baldmara – Waldemara, pravdepodobne šoltýsa – lokátora – zakladateľa obce v stredoveku, alebo znak odvodený z erbu zemepánov obce – Csákyovcov, ktorí používali sťatú hlavu Turka, ale ako najpravdepodobnejšia a nám najbližšia je interpretácia, že sa jedná o symbol pôvodného patróna obce – proroka a mučeníka sv. Jána Krstiteľa, ktorého podľa Evanjelií dal sťať Herodias ako odmenu za Salomin tanec na oslave narodenín na radu jej matky. Jeho hlava mala byť donesená na mise pred stolujúcich hostí.
V historických dokumentoch sa uvádza prvá písomná zmienka z roku 1268. O tom, že Harichovce sú oveľa staršie, nik nepochybuje. Vývoj pred polovicou 13. storočia možno však ťažko rekonštruovať, pretože sústavný archeologický výskum sa tu ešte nekonal. Doteraz sa v intraviláne obce našli nálezy z 13.-14. storočia, ale v polohe pri Krížiku sa našli aj štyri nálezy z mladšej doby rímskej, teda z prvých storočí po Kristovi. Možno predpokladať, že Slovania sa po svojom príchode usadili aj v okolí Harichoviec. V 13. storočí sa do Harichoviec dostal istý Šoltýs Menom Waldemar, ktorý sem priviedol nemeckých kolonistov a usadil ich tu. Nevieme, či tu boli aj pôvodní obyvatelia, alebo či išlo o založenie novej obce. Isté je, že sú významnou obcou, lebo majú vlastnú faru a farára, ktorý má veľký vplyv. Obyvatelia mohli používať rôzne výsady, najmä osobnú slobodu, mohli voliť richtára, mestskú radu a farára. Zámenu urbárskych tiarch pevne určenou daňou odvádzanou Spoločenstvom spišských Sasov priamo kráľovi, právo využívať lesy a toky na lov zveri a rýb, využívať nerastné bohatstvo, výsadu používať nemecké právo, oslobodenie od závislosti na spišskom županovi , atď. Tieto výsady potvrdil panovník Štefan V. spišským Sasom v roku 1271. Týmto sa Harichovce zaradili medzi plnoprávne spišské mestá. Dokladom toho je dodnes zachovaný názov "Rínok" pre centrálnu časť obce.
Najvýznamnejšou pamiatkou je Katolícky kostol zasvätený Nepoškvrnenému počatiu Panny Márie. Pôvodne gotický, barokovo prestavaný okolo roku 1760, keď zmenili jeho východnú orientáciu a odstránili časť pôvodného obvodového muriva, ktorého kamene ležia dnes na brehoch potoka. Jednolodie s polkruhovo zakončeným presbytériom a s predstavanou trojpodlažnou vežou. Celý priestor je zaklenutý pruskou klenbou. Na pravej strane podvežia je zamurovaný ranogotický portál. Na pravom klenbovom poli je nástenná maľba od Jozefa Hanulu. Barokovo - klasicistická fasáda s nárožnými pilastrami a terčíkovou korunnou rímsou na prestavanej veži, zastrešenej neskorobarokovou laternovou baňou. Oltáre a kazateľnica sú pseudogotické z 20.stor. Krstiteľnica je drevená z polovice 19.stor. voľné neskorobarokové obrazy: Immaculata a Obrátenie sv. Pavla apoštola.
V obci sa nachádza aj kaplnka zasvätená Panne Márii, ktorú v roku 1890 vystavila rodina Hozu.
