Erb mesta Krompachy tvorí červený štít, v ktorom je medzi dvoma zlatými baníckymi kladivami zobrazený strieborný svätý Ján Evanjelista so zlatou korunou, držiaci v ľavej ruke knihu a v pravej ruke zlatý kalich so striebornou hostiou. Vedľa postavy svätca je strieborná vežička so zlatou strechou.

Krompachy vstupujú do dejín v druhej polovici 13. storočia. V tej dobe boli Krompachy majetkom kráľovského Spišského hradu. Od začiatku 14. storočia pribúdajú listinné doklady s údajmi o obchode s meďou, o trhových právach, významných osobnostiach a pod., ale aj o rinčaní zbraní. Krátke obdobia bez vojen boli vyplnené vnútornými majetkovými spormi, alebo povstaniami, ktoré vždy znamenali prekážku pre pokojný rozvoj. Napriek tomu v 16. storočí už býva v Krompachoch toľko šľachtických rodín, že vytvorili samostatný administratívny celok a prichádzajú aj bohaté kupecké rodiny. Dôležitým medzníkom je rok 1602, kedy po dohode so zemepánom bola poddanská práca nahradená odvádzaním poplatkov a odvtedy sa Krompachy považovali za slobodné banské mesto. Rok 1670 bol poznamenaný vpádom kurucov. V tom období sa stáva miestnym zemepánom rod Csákyovcov. V súvislosti s epidémiou cholery v roku 1831 vypukli 3 spišské sedliacke povstania. Po ich potlačení bolo popravených 12 osôb z Krompách a okolia. Prelom v priemyselnom rozvoji znamenalo vybudovanie modernej železiarne a valcovne v roku 1841. Najväčší rozmach dosahuje mesto a železiareň na prelome 19. a 20. storočia. V tom čase zamestnáva krompašská železiareň okolo 3500 ľudí (pri 6500 obyvateľoch mesta) s produkciou 85 tis. ton surového železa a vyše 100 tis. ton ocele tým bola najväčšou železiarňou v Uhorsku! V dôsledku ekonomickej krízy a sociálneho úpadku po I. svetovej vojne, ako i maďarsko-československého zápasu o Slovensko, sa vyhrotila aj politická situácia v Krompachoch. Výsledkom konkurenčného zápasu pri deľbe záujmových sfér v novej ČSR bolo rozhodnutie o likvidácii železiarne. Deň 21.február 1921 vstúpil do dejín Krompách ako Krompašská vzbura. Zomrelo pri nej 6 ľudí. Dokončením montáže vlastnej tepelnej elektrárne VSE v Krompachoch, ktorá spustila prevádzku v roku 1939 a bola v tomto období najmodernejšou a jednou z najvýkonnejších elektrárni na našom území. Elektráreň v Krompachoch bezchybne fungovala 37 rokov.
Pamiatky
Rímsko – katolícky Kostol sv. Jána Apoštola a Evanjelistu a pamätná izba Mikuláša Šprinca. Pôvodný kostol bol vybudovaný už v roku 1424. Súčasný rímsko-katolícky kostol bol postavený v roku 1774 na mieste starého. Kostol vymaľoval Július Adam, vitrážne okná vytvoril Walfes Gida. Hlavný oltár, bočné oltáre a kazateľnicu vyrezal v roku 1912 Jozef Rifesser z Tirolska. Autorom štrnástich zastavení krížovej cesty z roku 1930 bol Jozef Neškudla. Drevené rokokové lavice pochádzajú z druhej polovice 18. storočia. Organ zostavil v roku 1915 Otto Rieger. Rozsiahla rekonštrukcia kostola prebehla v rokoch 1997 až 2002. Súsošie sv. Cyrila a Metoda ako i Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie pred kostolom boli inštalované v roku 2000. V roku 2004 bola otvorená v objekte kostola pamätná izba Mikuláša Šprinca a iných významných krompašských rodákov.

Evanjelický kostol - v druhej polovici 16. storočia prijala časť obyvateľstva Krompách evanjelické náboženstvo augsburského vyznania. Krompašský kostol bol využívaný striedavo evanjelikmi a katolíkmi. Evanjelisti dostali súhlas na výstavbu vlastného kostola a vybudovali ho na terajšej ulici Mikuláša Šprinca v rokoch 1789 - 1791. V priečelí nad vchodom je banícky znak. Vnútro chrámu má prísne evanjelický charakter. Sakrálny priestor tvorí: oltár, krstiteľnica a kazateľňa.
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého z roku 1776 bola postavená na pamiatku založenia rožňavskej diecézy, ktorej patrónom je sv. Ján Nepomucký.

Baroková kúria bola postavená v druhej tretine 18. storočia a prebudovaná v roku 1797 rodinou Gundelfingerovcov. Po nich sa stal majiteľom barón Piller. Park okolo kúrie sa dodnes volá Piller – park. V súčasnej dobe slúži tento objekt ako penzión.

Železiarsky hámor v Starej Maši. V roku 1841 vznikla akciová spoločnosť Krompašské železiarske ťažiarstvo. Hlavní akcionári zrekonštruovali pôvodnú vysokú pec a postavili novú strojovňu a hámor s kuplovou pecou, kde sa ročne vyrábalo asi 1900 ton surového železa. Používalo sa hlavne na výrobu rúr, strojárenských súčiastok a kachieľ.

Plejsy - lyžiarsky areál sa rozprestiera na severných svahoch Krompašského vrchu (1025 m.n.m.), je vzdialený 2 km od mesta Krompachy a 70 km od Vysokých Tatier. Prepravu lyžiarov a snowboardistov zabezpečuje 5 lyžiarskych vlekov.
