Erb: Delený štít, zo spodného okraja hornej červenej polovice vyrastá strieborný dvojitý kríž, v dolnej modrej polovici je na zlatom tanieri strieborná hlava sv. Jána Krstiteľa.
Mesto používa aj väčší erb so strieborným, zlatovlasým a zlatokrídlym anjelom so zlatou krížovou korunkou na hlave, odetým do červeného, zlatom podšitého plášťa, ktorý pred sebou drží erb mesta, na hornom okraji so zlatou uzatvorenou korunou.
Po tatárskom vpáde sa uhorský kráľ Belo IV. snažil osídliť spustošené územie, pozýval hostí, a tak sa k pôvodnému slovanskému obyvateľstvu usadili Valóni. Aby si ich Belo IV. získal, udelil im listinnou z roku 1243 významné práva a privilégia (prvá písomná zmienka o meste).V roku 1412 sa ocitajú na dlhých 360 rokov v poľskom zálohu. K rozvoju mesta a zvýšeniu jeho obchodného významu výrazne prispela jeho priaznivá poloha pri "veľkej" ceste, tzv. gemerskej, ktorá spájala Spiš s Dolnou zemou a Poľskom. Spišské Vlachy označované aj ako banícke mesto "Bergstat", mali podľa privilégií získaných od uhorských panovníkov právo konať štyri výročné jarmoky v roku, neskôr týždenné trhy. Richtár "prepositus", čiže predstavený, bol nielen prvým predstaviteľom mesta, ale aj sudcom. V 14. storočí fungoval vo Vlachoch mestský hospital sv. Vavrinca. Najväčší rozmach zaznamenalo mesto v 16. až 18. storočí v období rozvoja remesiel. V roku 1770 malo asi 150 remeselníkov, najviac bolo ševcov.
V r. 1888 patrili Spišské Vlachy k mestám so zriadenou sporiteľňou a v r. 1905 sa podieľali na vybudovaní prvej telefónnej linky na Spiši. Z vlastnej elektrárne si zabezpečili verejné osvetlenie. Po roku 1900 tu vznikol závod na spracovanie ľanu, tehelňa, bratia Zavillovci založili klampiarsku dielňu a začala pracovať drevená a kamenná píla. Stredoveký vzhľad stratilo mesto po ničivých požiaroch, kedy pri opravách boli štítové strechy nahradené sedlovými. Niekoľko meštianskych domov sa však zachovalo. V roku 1923 im bol titul mesta odňatý a stali sa obcou, avšak v roku 1992 boli Spišské Vlachy znovu vyhlásené za mesto.
Medzi historické pamiatky patrí pôvodne románsky kostol sv. Jána Krstiteľa, po roku 1434 neskorogotický prestavaný s barokovým interiérom, dvojdielna bronzová krstiteľnica z r. 1497, krucifix z okruhu Majstra Pavla z Levoče. Po Bazilike sv. Jakuba v Levoči je druhým najväčším kostolom na Spiši a radí sa medzi desať najväčších kostolov na Slovensku.
Pôvodne gotická budova bývalej radnice, postavená v 15. storočí s prístavbou zo 17. storočia, kde časť budovy slúži ako kostolík s neskorogotickým skriňovým oltárom z čias okolo roku 1500. Budova rímsko-katolíckej fary pôvodne gotická z 15. storočia, neskôr renesančne prefasádovaná. Mariánsky barokový stĺp z roku 1727.
Evanjelický románsky kostol z roku 1787, ku ktorému bola neskôr pristavaná veža, a tak nadobudol dnešnú podobu.
