NIE JE RYTMUS AKO RYTMUS
-U/-UU/-U/-UU
Už to máte pekne nacvičené a teraz poďme naostro 
Ale pre istotu si to ešte pripomeňte:
Viazanosť jazykových prvkov je jedným zo základných znakov poézie. Popri logicko–syntaktickej organizácii jazykových prostriedkov sa vo viazanej reči v určitej podobe pravidelnosti, ktorá má špecifickú štruktúru uplatňujú a obmieňajú jazykové prvky.
Systematické opakovanie rovnakých alebo podobných javov v časovej alebo priestorovej následnosti sa nazýva - RYTMUS
Veršované texty sú texty, v ktorých je rytmus rozhodujúcim organizačným prvkom
VERŠ = základná jednotka básnického rytmu, ide spravidla o jeden riadok básnického textu, v ktorom dominuje pravidelné rozloženie a opakovanie určitých jazykových javov.
Niektoré pojmy:
Metrický impulz – čitateľské očakávanie rytmu vo veršovanej reči
Rytmicko syntaktický paralelizmus: verš = veta
„Zleteli orly z Tatry, tiahnu na podolia.
Ponad vysoké hory, ponad rovné polia.“
Enjambement: veršový presah, verš sa nekryje s vetou
„ Keď umrie muž, hneď rozletia sa správy
na krídlach čiernych ...“
Metrum: schéma, podľa ktorej sa jazykový prvok vo verši opakuje
Metrické jednotky verša: polverše, stopy, slabiky
Polverše – časti verša oddelené od seba intonačnou prestávkou.
Pri rozbore sa intonačná prestávka graficky vyznačuje:
STOPA – úsek verša menší ako polverš a väčší než slabika
- skladá sa zväčša z 2 alebo 3 slabík
- prízvučná slabika stopy = ťažká doba – téza _
- neprízvučná slabika stopy = ľahká doba - arza U
Dieréza = intonačná prestávka na rozhraní dvoch stôp
Cezúra = intonačná prestávka, ktorá rozdeľuje stopu
Stopy: Daktyl _ U U
Trochej -U
Jamb U-
Spondej - -
Anapest U - -
Prozodické systémy
Prozodický systém: systém pravidiel, ktoré platia pre rytmus určitého druhu poézie
Časomerný: zakladajúci prvok rytmu=kvantita slabiky, rytmus vzniká striedaním dlhých (-)a krátkych slabík (U). Jeho verš je stopovo organizovaný.
Sylabický: na vytváraní rytmu sa zúčastňujú tieto prvky:
- rovnaký počet slabík vo veršoch (izosylabizmus)
- intonačná prestávka, rozdeľujúca verš na dve časti
- spájanie veršov do dvojverší, dvojveršov do štvorverší ...
- združený rým
- rytmicko-syntaktický paralelizmus
- nemá stopovo organizovaný verš !!!
Sylabotonický: organizujúcim prvkom rytmu je slovný prízvuk, pričom sa v určitej schéme striedajú prízvučné (-) a neprízvučné (U) slabiky.
Rytmus vzniká vtedy, keď sa v určitých veršoch pravidelne opakuje v rovnakom poradí rovnaký počet stôp.
Tonický: Prízvučná prozódia sa vyznačuje opakovaním rovnakého počtu prízvučných slabík vo verši, pričom počet neprízvučných slabík býva premenlivý. Verše, v ktorých sa uplatňuje sú rôznoslabičné, nie sú stopovo organizované.
Tonický prozodický systém je typický pre poéziu starogermánsku, v súčasnosti sa používa i v poézii anglickej, v modernej ruskej poézii bol voľný tonický verš u Majakovského. V ruskej poézii sa uplatnil preto, že ruský jazyk má pohyblivý prízvuk.
SYLABOTONICKÝ VERŠOVÝ SYSTÉM
Organizujúcim princípom tohto veršového systému je slovný prízvuk. Sylabotonický prozodický systém predpokladá stopovú organizáciu verša. Prízvučné slabiky tvoria ťažkú dobu verša (-)a neprízvučné zasa dobu ľahkú (U).
V slovenčine je, v porovnaní napr. s ruštinou, slabší slovný prízvuk a charakterizuje ho pevné, ustálené miesto. Signalizuje začiatok slova ako samostatnej sémantickej jednotky. V našom jazyku je teda slovný prízvuk na prvej slabike, čo v spojení s medzislovným predelom ako fonologickým činiteľom (ako činiteľom reči) tvorí základ slovenského veršovania.
Ustálené miesto prízvuku spôsobuje, že v slovenčine sa kombinácia prízvučných a neprízvučných slabík obmedzila na tri možnosti, na tri stopy: trochej, jamb a daktyl:
- trochej - u
- jamb u -
- daktyl - u u
Trochej a jamb sú dvojslabičné stopy, daktyl je trojslabičný.
Príklady:
a) trochejský verš
Piesne naše: samá perla,
- u/ - u / - u / - u
samý diamant jasný.
- u / - u / - u
b) daktylský verš
Démon kýs' škaredý, chvost vlečúc po zemi,
- u u / - u u / - u u / - u u
ku mne sa priplazil, do ucha šepce mi;
- u u / - u u / - u u / - u u
c) daktylsko-trochejský verš
Pokojný večer na vŕšky padal,
- u u / - u /- u u / - u
na sivé polia.
- u u /- u
d) jambický verš
Keď zima na perutiach vetra vletí
u - / u - / u -/ u - / u - / u
v náš Turiec, srdce moje divno splesá:
u - / u - /u - / u - /u - /u
Prízvuk ako prozodický prvok:
Pre prozódiu je dôležité postavenie prízvuku v slove a v slovných celkoch.
- dvojslabičné slová: prízvuk je na prvej slabike a tvoria trochejské stopy (mesiac, láska)
- trojslabičné slová: prízvuk je na prvej slabike, zostávajúce sú neprízvučné a tvoria daktylské stopy.
- ak pred slovom stojí slabičná predložka, prechádza prízvuk na ňu: do poľa, na mesiac. Vzniká slovný celok s daktylskou organizáciou.
- ak tvoria slovný celok dve jednoslabičné slová, prízvuk je spravidla na prvom z nich.: môj dom, náš rod; a vzniká trochejská stopa.
V našom jazyku jestvuje skupina jednoslabičných slov, ktoré bývajú neprízvučné. Sú to:
- jednoslabičné spojky: a, i, aj, no, že, keď, veď
- príklonky: ma,ťa,sa,mi,ti,si,mu,ho,nás,vás,sme,ste,sú,bol, by.
(Tieto slová vytvárajú slovné celky so susednými slovami: neboj sa, vedel som)
- štvorslabičné slová a slová s väčším počtom slabík a slovné celky majú aj vedľajší prízvuk. Oproti hlavnému je slabší, neplní nijaké gramatické funkcie a je sprievodným príznakom činnosti rečových orgánov (ide fonetický jav).
- v štvorslabičných slovách je na tretej slabike, v päťslabičných slovách a slovných celkoch je na štvrtej slabike a takéto slová a slovné celky tvoria dve stopy.
Základným veršom slovenského (a nielen slovenského) sylabotonického prozodického systému je OSEMSLABIČNÝ verš zostupný, teda ŠTVORSTOPOVÝ TROCHEJ.
Prirodzenými stopami v našej poézii sú
trochej (-U) a daktyl (-UU), niekedy jamb (U-).
Aby básnik dosiahol jambické, teda vzostupné metrum, musí na začiatok verša klásť neprízvučné jednoslabičné slová. Ťažká doba potom pripadá na párne slabiky veršov
Zadanie: Určte jednotlivé stopy vo veršoch! (Ide o reálne stopy uvedené v stopovej schéme v listingu – sú tu uvedené aj ich názvy – nakoľko ide o modernejšiu poéziu, budeme sa riadiť sylabotonickým prozodickým systém a jeho pravidlami).
Identifikujte stopy vo veršoch a do overovača napíšte odpoveď vo formáte: daktyl – D, trochej – T, jamb - J.
Napríklad: Pokojný večer na vŕšky padal, na sivé polia.
Overovač: DTDTDT
Ivan Krasko: Na cmiteri
Spoza mlhy ktos’ ma zovie,
zovie dávnom po mene – –
To snáď zvuky opozdené
v ducha ozvene...?
Cez certitude môžete overiť riešenie svojej kešky.
Za pomoc pri umiestnení a podporu ďakujem Mikmemu 