Erb obce Odorín vychádza zo starej pečate mestečka Odorín z roku 1689, na ktorej je vyobrazená postava sv. Mikuláša (patrón miestneho kostola), držiaceho v rukách svoj atribút - tri zlaté gule na knihe. Erb tvorí: strieborná kniha, na ktorej sú tri zlaté gule. Všetko je umiestnené na červenom štíte.
Prvá písomná zmienka o obci Odorín je známa z r. 1263. Zo súvislosti je isté, že v tomto roku bol Odorín už významnou usadlosťou a mal vytvorené podmienky, aby bol pojatý do organizujúceho „Spoločenstva spišských Sasov", ktoré dostalo svoje veľké privilégium v r. 1271. V roku 1465 sa obec stala súčasťou „Spišského hradného panstva". V rámci všeobecnej maďarizácie názvov obcí dostal Odorín v roku 1906 úradný názov Szepes Edelény. V roku 1917 sobášom dcéry Vidora Csákyho za ákoša Wielanda z Markušoviec prechádza správa odorínskeho veľkostatku na Wielandovcov z Markušoviec. Z obdobia veľkostatku je dodnes zachovaná „ Zemianska kúria so sýpkou", evidovaná v zozname kultúrnych pamiatok, ktorá si však vyžaduje kompletnú rekonštrukciu.
Elektrifikácia obce bola v roku 1941. V roku 1956 sa z katastra Odorína vyčlenila časť Oľšo s rozlohou 186 ha a bola pričlenená k Markušovciam. Keď sa vytvoril kataster obce Rudňany, prešlo doň 537 ha. Tým sa zmenšil kataster Odorína.
Farský kostol sv. Mikuláša je dvojloďový románskogotický kostol s kvadratickým presbytériom, predstavanou západnou vežou, severnou sakristiou a pristavanou severnou kaplnkou. Kostolík postavili niekedy okolo roku 1270 ako typickú stavbu tých čias v podobe jednolodia s kvadratickým presbytériom a západnou predstavanou vežou. V 80. rokoch 14. storočia bol kostol prestavaný. Loď zaklenuli na stredovú podporu a vytvorili viacero nových vstupov do priestoru lode i presbytéria, vrátane monumentálneho portálu na severnej strane lode. V 18. storočia bola stavba barokovo upravená a dnešnú podobu získala v roku 1807, kedy bola zo severnej strany po celej dĺžke lode pristavaná Kaplnka Panny Márie Snežnej, otvorená do priestoru lode arkádovými oblúkmi, z ktorých jeden bol vytvorený z pôvodného portálu. Obnovou prešiel objekt aj v roku 1921. V interiéri je neskorogotická socha Madony z roku 1460-1480. Oltár sv. Jána Nepomuckého z druhej polovice 18. storočia.
