Erb obce
V striebornom štíte tri zelené smreky, vyrastajúce z vrcholov zeleného trojvŕšia s bočnými ustupujúcimi kopcami a stredným preloženým zlatými skríženými baníckymi kladivkami – bicím a rozpájacím.
Počiatky obce sú späté s obdobím prvej polovice 14. storočia. V listine palatína Jána Drugetha z roku 1332 sa spomína osada s názvom Cufurbach - Medený potok. Píše sa v nej, že jedným z majiteľov rudnianskeho územia bol kastelán Spišského hradu majster Tomáš, syn Františka zo Šemše. Kastelán medzi rokmi 1329 až 1333 založil banícku osadu Kuffurbach. V roku 1345 vydal panovník Ľudovít I. listinu , v ktorej sa spomína obývané miesto Kuffurbach. Do nej umiestnil panovník niekedy pred rokom 1341 miesto vyberania kráľovského poplatku. Tým obec vysoko vyznamenal, Rudňany sa stali panovníkovým colným miestom kvôli svojim výnosným baniam, čo dokazuje význam a frekventovanosť cesty vedúcej údolím Rudnianskeho potoka smerom na juh. Vtedy bola stredobodom banskej činnosti na Spiši ťažba medi. Z 15. storočia je známy názov Koppirbach a osada je majetkom šarišských zemepánov majstra Ladislava a Mikuláša, synov Blažeja Apróda. V roku 1485 sú Rudňany uvádzané medzi majetkami, o ktoré sa delia Apródovci zo Šarišských Sokoloviec. Príjmy z rudnianskych baní neprispievali k hospodárskemu a sociálnemu rozvoju obyvateľov, ale odvádzali sa panovníkovi. Životné podmienky baníkov boli veľmi ťažké. Nevoľníctvo brzdilo rozvoj výrobných síl a tým i rozvoj obce. V roku 1785 nasledovalo zrušenie nevoľníctva. Nevoľníci sa stali poddanými, ktorí mali už čiastočnú slobodu. Mohli sa slobodne sťahovať na iné panstvo. Rozvoj baníctva pozitívne ovplyvnil aj rozvoj obce. Štúdium histórie Rudnian sťažuje skutočnosť, že Rudňany dlho neboli samostatnou politickou obcou. Preto aj najstaršie dejiny Rudnian sú spojené s dejinami okolitých obcí , či miest ako je už dnes zaniknutá obec Miloj, neskoršie Milovec, ktorá sa nachádzala pri ceste z Domaňoviec do Spišského Hrhova. Časť Rudnian bola spojená s činnosťou Mariassiovcov, ktorí sídlili v Markušovciach. Pre rozvoj baníctva v Rudňanoch mala veľký význam výstavba hutníckych závodov. Po vzniku ČSR sa názov obce zmenil na Koterbachy a po oslobodení v roku 1945 sa na návrh miestneho farára Jána Slodičku začalo používať dnešné pomenovanie – Rudňany.
K obci patril i duchovný život jej občanov. Ako prichádzali za prácou do obce ľudia z rôznych kútov Slovenska, prinášali si so sebou i svoje vierovyznanie, a tak je dnes zastúpených 5 náboženských vyznaní. V minulosti susedia často o Rudňanoch hovorili: „V Koterbahoch koscel zjedli!“ Človek neznalý pomerov si túto vetu veru vysvetľoval všelijako. Skutočnosť však bola taká, že kostol bolpostavený z jedľového dreva, ktoré spolu so smrekom prevažovalo v okolitých lesoch. Až časom sa kostol omietol a rozšíril o murovanú prístavbu, no najväčšie úpravy sa začali až po roku 1989. V blízkosti kostola sa nachádza aj jeden z piatich cintorínov obce. Ďalšie sú - nemecký katolícky na Stupoch, nemecký evanjelický na Ždiariku, pri ZŠ a najväčší v Hute.
Zaujímavosti Rudnian
Kostol a kaplnka sv. Klementa, zvonica. Kostol bol pôvodne postavený z jedľového dreva, neskôr bol omietnutý a rozšírený o murovanú prístavbu. Najväčšie úpravy kostola sa uskutočnili po r. 1989. Pred vchodom do kostola je Kaplnka sv. Klementa. Banská zvonica pri kostole bola postavená v r.1946. Vo zvonici sú 4 zvony - 613 kg, 314 kg, 152 kg a najmenší zvon, ktorý sa používa na zvonenie pred omšou a pri pozdvihovaní.
Námestie baníkov: Obetiam banských nešťastí v rudnianskych baniach je na hlavnom cintoríne postavený Pamätník smrteľných pracovných úrazov. Odhalený bol v roku1998. Na pamätníku je 83 mien pracovníkov ŽB Rudňany, ktorí pri výkone svojho povolania položili v r.1943 – 1994 svoje životy.
Portál štôlne Rochus (1795). Ide o najstarší zachovalý banský objekt. Od r.1973 je štôlňa Národná kultúrna pamiatka. Využívaná je dodnes ako hlavná dopravná, odvodňovacia a vetracia chodba. Je napojená na šachty Mier, Krížová, Pätoracká a Poráč. Štôlňa je dlhá 4300 m.
Baňa Západ – autobusová zástavka. Dôležitá cestná križovatka v obci. Na križovatku prichádzame hlavnou cestou smerom od cintorína. Vľavo je odbočka k bani Západ, k šachte Mier, k štôlňam Terézia a Krížová. Doprava odbočíme k Archívu baníctva. Priamo pokračujeme smerom k obecnému úradu, do obce Poráč a do Poráčskej doliny.
Archív baníctva Rudňany. Otvorený bol 9.9.2004 za účinnej pomoci obce a Baníckeho cechu Rudňany. Archív sústreďuje banícke artefakty, vzorky rúd a minerálov, baníckej dokumentácie a tlače. Správcom archívu ja Anton Šarík (Tel: 0911 970715).
Baňa Západ a ťažná šachta Mier. Ťažná veža šachty Mier je zapísaná ako národná kultúrna pamiatka. Bola centrálnou šachtou pre vertikálnu dopravu z hlbinných obzorov na Rochus štôlňu, ktorá bola priamo prepojená s úpravňou rúd. Slúžila tiež na prepravu baníkov z povrchu do podzemia. Hĺbka šachty je 484 m, výška ťažnej veže je 26 m.
Štôlňa Terézia – vyrazená v r. 1835. Nachádza sa v areáli bane Západ a ťažnej šachty Mier. Podľa mapovej dokumentácie štôlňa Terézia a štôlňa Krížová sú navzájom prepojené.
Portál štôlne Krížová bol obnovený a zrekonštruovaný v r.2006. Pôvodný názov štôlne je Kreuzschlag. Vyrazená bola v r. 1835 a slúžila na otvárku Hrubej žily. Po jej nafáraní na konci štôlne bola vyhĺbená slepá šachta Krížová za účelom otvárky a neskoršie na dopravu rúd z hlbších obzorov.
