Erb: V čiernom štíte postava sv. Demetera v brnení rytiera držiaceho v pravej ruke vlajku, v ľavej štít s krížom, ktorý má v strede srdce. Svätý Demeter je patrónom obce a miestného chrámu. Banícke kladivá a čierna a zelená farba na erbe predstavujú hlavné zamestnanie obyvateľov obce. Červený kopec, na ktorom stojí sv. Demeter, predstavuje kopec Baniská, na ktorom sa začalo s dobývaním rúd v obci. Žltá a biela farba naznačuje ťažbu aj drahých kovov a to zlata a striebra.
Prvá písomná zmienka o obci Poráč je z roku 1277. V roku 1382 sa objavuje pod názvom Vereshégy, čo v preklade z maďarčiny znamená Červený vrch. Pomenovanie súviselo s charakteristickým zafarbením horniny v blízkom okolí. V roku 1471 sa uvádza nemecká verzia názvu Rotenberg. Až v roku 1474 sa objavuje jej súčasné pomenovanie Palocz, Porach. Najstaršie dejiny Poráča sú spojené s miloveckým panstvom. Po Apródovcoch zo Šariša a Počovcoch z Chraste získal obec v 15. storočí spišský kastelán Ladislav Lapispataky. To však netrvalo dlho, začiatkom 16. storočia Poráč získali Mariássyovci, z Markušoviec. Od 15. storočia je už obec značne rozvinutá. Z hľadiska hospodárskeho rozvoja sa okrem poľnohospodárskej výroby obyvatelia zaoberali dobývaním rúd priamo vo svojom chotári. Popri medi sa tu ťažili vzácne kovy zlato a meď. O banskej činnosti svedčia pozostatky výroby ortuti z 15. storočia. Spočiatku sa ruda-špad zbierala aj povrchovo. S nástupom priemyselnej revolúcie stúpol dopyt po železnej rude, čoho následkom je vznik poráčsko-rudnianských ťažobných spoločností, ktorých podielnikmi boli Mariássyovci a bohatí mešťania. Na sklonku 19. storočia nastáva skutočný rozmach ťažby rúd a ortuti, ktorý sa strieda s úpadkom počas hospodárskych kríz. Počas II. svetovej vojny sa výroba zvýšila a pracovalo sa na tri smeny. Po roku 1948 boli bane znárodnené a nastal veľký rozmach baníctva. Železorudné bane Rudňany boli v bývalom Československu najväčším podnikom na dobývanie železnej rudy a dodávateľom ortuti. Po roku 1991 dochádza k útlmu banskej činnosti a v poráčsko-rudnianskom revíry dnes pokračuje iba ťažba barytu v bani Poráč. Je to posledná činná hlbinná baňa na Spiši. Vývoj obce bol poznačený udalosťami vtedajšej doby. Poráč prežil, hoci mnoho osád zaniklo po vojnách a epidémiach. Časom boli k Poráču pripojené pozemky opustených osád: Belá, Slop, Kostrušin a Lendava, ale tiež aj časť banskej osady Koterbachy (od roku 1946 Rudňany), ktorá bola potom vyše 300 rokov súčasťou poráčskeho chotára.
Pôvodným obyvateľstvom Poráča boli zrejme boli zrejme slovenskí a nemeckí baníci. V 17. storočí, plnom vojen, nepokoja a morových epidémii, došlo k doplneniu pôvodného obyvateľstva rusínskym.. Začiatkom 18. storočia sú obyvatelia Poráča vo všeobecnosti považovaní za Rusínov (Rutheni).
Chrám sv. Demetera je jediný v Košickom exarcháte zasvetený tomuto svetcovi. Prvykrát sa chrám spomína už v písomnej zmienke o Poráči z roku 1382, ktorý bol zasvetený sv. Jurajovi. Predchodcom terajšieho murovaného chrám bol drevený, ktorý si gréckokatolíci postavili v roku 1670 a mal patrócium sv. Demetera. V roku 1761 sa už opisuje ako starý a poškodený a preto bol v rokoch 1773 - 1776 postavený nový v klasicistickom štýle. V rokoch 1904 - 1905 bola zrealizovaná veľká rekonštrukcia. Zvonku získal novú fasádu, vo vnútri ikonostas a oltár. Veža je trojpodlažná, zastrešená ihlancom. V nej sú tri zvony zasvätené Márii, Jozefovi a Demeterovi. Odliaté boli v roku 1926. Pri ich kúpe pomohli rodáci v Amerike. Pôvodné zvony armáda "zrekvirovala" na kanóny v I. svetovej vojne. Vnútorne priestory sú zaklenuté pruskou klenbou a nástennými maľbami od Zavatszkého v roku 1937.
Najkrajšou časťou chotára Je Poráčska dolina. Návštevníkom prichádzajúcim do obce sa naskytá nezabudnuteľný pohľad na hlboký kaňon, miestami hlboký až 300 m. Napravo sa belie trojvrch Slovinskej skaly a naľavo Biela skala. V r. 1982 bola vyhlásená za prírodnú rezerváciu Galmuská tisina na ochranu tisa obyčajného. Nad Poráčskou dolinou, dlhou 9 km dominuje Červená skala. Jej okolie bolo vyhlásené v r. 1981 za národnú prírodnú rezerváciu.
