Erb: V modrom štíte v zelenej pažiti stojaci striebrovlasý vľavo hľadiaci rozkrídlený anjel v striebornom rúchu a zlatom kabátci, v pravici so zlatou ratolesťou, v ľavici so zlatým vencom.
Prvé zmienky o obci Markušovce pochádzajú zo začiatku 12. storočia, kedy sa dedina spomína ako hraničná osada a strážna obec. Markušovce boli v trvalej majetkovej držbe jednej z najznámejších východoslovenských feudálnych rodín - Mariássyovcov a patrili jej až do zrušenia poddanstva. Predkovia Mariássyovcov sa objavujú na Spiši v druhej polovici 13. storočia. Ako prvý zemepán sa spomína Gola či Gala, ktorý sa považuje za nielen zakladateľa osady, ale aj neskoršej zemepanskej rodiny Mariássyovcov. Za tatárskeho vpádu v roku 1241 boli Markušovce vyplienené, až po odchode tatárskeho vojska z Uhorska Markus, syn Golu obnovil osadu, ktorá svoje vtedajšie meno Svätý Michal zmenila na „Terra Marci" - Zem Markova - Markušovce. Prvým sídlom rodiny bol pôvodne neskorománsky hrad z poslednej tretiny 13. storočia. Okrem hradu, ktorý kráľ Ladislav IV. povolil postaviť roku 1284 Mikulášovi na obranu krajiny, vybudovali kostol a s narastaním potomkov postupne vybudovali celý rad kaštieľov a kúrií.
Obec ako kolíska rodu Mariássyovcov prosperovala z výsledkov banského podnikania rodiny najmä v oblasti Gelnice a tiež z geopolitickej polohy pri stredovekej obchodnej ceste, vedúcej popri Hornádu a Váhu. Po Rákocziho vojne zač. 18. storočia stratila svoj politický význam, čo negatívne poznačilo jej ďalší rozvoj. V 18. a 19. storočí obec postihli živelné pohromy, najmä požiare, v roku 1813 povodeň a v roku 1831 cholera. Obyvatelia obce sa zaoberali poľnohospodárstvom, prácou v lese a v baniach. Arciknieža Albrecht tu založil pražiareň železnej rudy. V roku 1892 tu vznikol závod Drevársky a banský priemysel.
Markušovský hard
Hrad postavil v roku 1284 syn Marka, Mikuláš, na základe povolenia ktoré vymohol u kráľa Ladislava IV. jeho brat Batyz, zakladateľ Batizoviec. Za najstaršie jadro hradu možno považovať mohutnú obytno-strážnu vežu štvorcového, prípadne mierne obdĺžnikového pôdorysu v samostatnom opevnení. Hrad takto pretrval až do 15. storočia. Koncom 15, resp. začiatkom 16. storočia dal Štefan Mariássy hrad prestavať a rozšíriť. Prestavba hradu a vybudovanie nového pevnostného systému museli byť hotové ešte pred rokom 1516. Neustále rozbroje s Levočanmi a zástupcami 13 spišských miest a obava pred vybudovaním mocného hradu vyústili 1527 do zničenia Markušovského hradu a k zmene pôvodných majiteľov. Až po roku 1538 dostali Mariássyovci svoje majetky späť a začali s renesančnou úpravou hradu. Prestavbou vznikol objekt, ktorý sa v základnej podobe zachoval dodnes. Hrad v roku 1773 vyhorel a v roku 1789 ho renovovali, o čom svedčí aj nápis na paláci.
Mohutná obytná veža hradu s obvodovým opevnením bola prestavaná v 15. storočí. Hrad rozšírili o nádvorie 25x20m západným smerom, ktoré uzatvárali dve polkruhové bašty, medzi ktorými bol vstup. Doplnený bol opevneným predhradím, po ktorého obvode vznikli začiatkom 16.storočia ďalšie obytné a hospodárske budovy. Hrad postupne opevňovali - zvýšili staršie múry a vbudovali v nich strieľne. Na severovýchodnom a juhovýchodnom nároží boli poschodové bašty so strieľňami. V interiéri vznikol aj obytný palác o rozmeroch 17x10m. Po renesančnej prestavbe sa zachovala opevnená štvorkrídlová nepravidelná stavba s obdĺžnikovým pôdorysom, kruhovými nárožnými baštami a úzkym nádvorím, do ktorého sa vstupuje na západnej a východnej strane polkruhovými bránami. Fasáda na južnej strane má renesančné združené okná s kamennými nadokennými rímsami.
V zachovaných miestnostiach vo východnej časti bol ešte nedávno drevený trámový strop.
Kaštieľ Markušovce
Kaštieľ - najreprezentačnejší v strede obce - vznikol v období renesancie. Postavili ho: 1643 František Mariássy ako renesančnú blokovú pevnosť s kruhovými vežami na nárožiach. Budovu ukončovala atika, fasády rytmicky členili kamenonové okná. Dodnes sa zachovala pôvodná dispozícia kaštiela s ústredným schodišťom a s bohatými štukovými klenbami. Priestory kaštieľa a budov, ktoré v období renesancie dotvorili jeho najbližšie prostredie, využívali aj ako humanistická škola, ktorú založil v roku 1567 Pavol Mariássy (do vybudovania kaštieľa bola škola na hrade). Kaštieľ slúžil svojím majiteľom ako opevnené sídlo sto rokov. V roku 1745 dokončili nové objekty v areáli kaštieľa a upravili aj dve priestranné rozľahlé hospodárske budovy, situované po stranách kaštieľa, uzatvárajúc tak parcelu. V roku 1773 začali aj s obnovou vlastného kaštieľa so snahou zmeniť jeho výzor na módne rokokové sídlo. Krátko nato začali stavať letohrádok nazývaný Dardanely, ktorý mal riešiť nedostatok barokovo reprezentačných priestorov v objekte starého kaštieľa. So stavbou začali 1778, vybudovali ústredný rizalit so slávnostnou sálou, ktorej steny pokryli freskami čerpajúcimi z antických a mytologických motívov. Dôvodom tejto stavby bola predovšetkým očakávaná návšteva cisára Jozefa II., ktorá sa však neuskutočnila, preto aj stavebné práce prerušili. Bočné krídla sa dostavali až počas pamiatkovej obnovy v 70-tych rokoch 20 stor. Exteriér: Bloková poschodová stavba s vysokou atikou, neskôr rokokovo upravená so snahou prekryť ťažké hmoty renes. opevnenej budovy súdobým architektonickým výrazom. Súčasťou tejto novej koncepcie je aj vstupný rizalit a centrálne umiestnená vežička s bohato členeným tvarom strechy. Interiér: Zachovalo sa pôvodné renesančné členenie s ústredným schodišťom vo dvorane a v miestnostiach lunetové klenby s bohatým štukovým dekorom. Z čias romantických úprav pochádza interiér zasadacej miestnosti Csákyovcov.
Letohrádok Dardanely
Na poslednej z troch terás francúzskeho parku stojí budova letohrádku Dardanel. Bola postavená v rokoch 1777-8. Priečelie je členené systémom veľkých okien a pilastrov na prízemí i poschodí. Plochy sú bohato zdobené štukovou ornamentikou s námetmi girlánd, košíkov s ovocím a hudobnými nástrojmi. Priečelie je ukončené mohutným timpanónom s erbami Mariássyovcov. V interiéri dominuje sála na 1. poschodí, zobrazujúca scény z mytológie. V budove je umiestnená expozícia klávesových hudobných nástrojov a poriadajú sa tu príležitostné slávnostné koncerty.
Kostol sv. Michala
Kostol sv.Michala archaniela – pôvodne neskororománsky, postavený na kopci v blízkosti hradu. Spomínaný už v roku 1280. Z pôvodnej stavby sa zachovala časť veže i obvodového muriva a západný portál. K pôvodnej jednoloďovej stavbe vybudovali v 15. storočí nové široké presbytérium a takto vzniknutý priestor zaklenuli sieťovou klenbou. Severnú kaplnku sv. Kozmu a Damjána pristavali po roku 1486 a južnú sv.Anny okolo roku 1500. Po požiari v roku 1773 opravili vežu a v roku 1818 celý kostol a obvodový múr. Po ďalšom požiari v roku 1882 vežu nadstavali. Jednoloďová stavba bez triumfálneho oblúka s polygonálnym uzáverom s postrannými kaplnkami budiacich dojem bočných lodí. Bohatý a historicky vzácny interiér kostola, ktorý je prevažne barokový, dopĺňajú náhrobné kamene Mariássyovcov zo 16. a 17. storočia vyrobené z červeného mramoru. Hlavný oltár je barokový. Na hladkých fasádach sú oporné piliere. Okolo kostola vedie obranný múr s dvoma vstupnými murovanými bránami a novodobou kryptou Mariássyovcov.
