Historická budova ružomberskej mestskej radnice bola postavená koncom 19. storočia v neobarokovom slohu. Honosná štvorkrídlová stavba, ktorá zaujme zdobeným priečelím a nárožnou vežou s kruhovým pôdorysom, predstavuje jednu z dominánt, a zároveň najkrajších kultúrnych pamiatok mesta.
V dávnej minulosti bol kopec kde dnes stojí radnica celý porastený kríkmi so šípovými ružami a podľa toho ho nemeckí prisťahovalci pomenovali Vrch ruží (Rosenberg) - Ružomberok. S týmto sa spája aj erb mesta, v ktorom je šípom prestrelená ruža. Podľa dávnej povesti počas poľovačky šíp vystrelený z kuše mládenca na tomto vrchu prestrelil nielen jednu z červených ruží šípového kríka, ale nešťastne i srdce dievčiny, ktorá mala byť jeho nevestou.
Od konca 18. stor. sídlil mestský úrad v pôvodnej Šustríkovskej kúrii na námestí. Keď už svojou kapacitou priestor nevyhovoval, mesto sa rozhodlo na tomto mieste postaviť novú radnicu. Mestské zastupiteľstvo v júli 1895 schválilo projekt novostavby, ktorý vyhotovil staviteľ Štefan Michalík z Liptovského Mikuláša a zákazku na výstavbu dostal ružomberský podnikateľ Augustín Ráth. Nová radnica bola navrhnutá ako reprezentačný štvorkrídlový objekt s pôdorysom pravidelného štvoruholníka s centrálnym átriom a rohovou vežou .
Stavebné práce začali na konci augusta 1895 a už počas kopania základov stavby bolo objavené rozsiahle pohrebisko, odkiaľ odviezli 12 vozov kostrových pozostatkov. Pred dokončením stavby sa 7. augusta 1897 počas obednej prestávky zrútila veža novostavby a pod troskami zahynulo 5 robotníkov z Dovalova a Liptovskej Porúbky.
Vyšetrovanie katastrofy zistilo šetrenie materiálom pri miešaní malty a betónu, no aj rozkrádanie stavebného materiálu a zlé hospodárenie. Staviteľ Vorel, ktorý vykonával stavebný dozor nezniesol ťarchu obvinení a zastrelil sa a podnikateľovi Ráthovi skonfiškovali majetok na úhradu odškodnenia pozostalých po obetiach nešťastia. Po tragédii postavili Ing. Móric Štark a staviteľ Ján Króner novú vežu. Kolaudácia stavby sa však uskutočnila až po vyhotovení statických posudkov 7. apríla 1899 a mestský úrad sa do budovy presťahoval v januári 1900. V južnej časti budovy bola v rokoch 1900 - 1985 umiestnená rímskokatolícka fara, kde okrem iných pôsobil aj Andrej Hlinka. Interiér budovy bol v roku 1937 prestavaný podľa projektu Jozefa Uhlára a Štefana Martoníka a doposiaľ posledná komplexná obnova budovy prebehla v rokoch 2001 - 2010. V súčasnosti je v budove sídlo Mestskeho úradu Ružomberok.
Radnica je dominantou námestia Andreja Hlinku. Pred budovou sa nachádza mramorová fontána a oproti novobarokový mariánsky stĺp, ktorý je dielom ružomberského rezbára Alexandra Belopotockého. Na vrchole piliera je kamenná pozlátená socha Panny Márie Immaculaty, ktorá stojí na zemeguli ovinutej zlatým hadom a okolo hlavy má gloriolu s 12. hviezdičkami. Námestie smerom od Radnice dopĺňa stromová aleja z roku 1888 a secesné a renesančné meštianske domy. Žili tu i významné osobnosti slovenských dejín, ako napríklad Dr. Vavro Šrobár, R. Dúbravec, J. Chládek a iní.
Kešku venovanú ružomberskej radnici nájdete na súradniciach ktoré získate vylúštením nasledovnej šifry:
ZYBFNR VHGMVM RVPVHP BMVPLO RWLEZO LHRMBN RZPGRE MBNRPV HPZNRH FURMZO MVHFIZ WMRXVG ILXSFW ZOVQLW YFWLEB IZWMRX V.PVHP FMZQWV GVMZHF IZWMRX RZXSVM HGBIRW HZGWVE ZGHGFK MLEMFO ZHGBIR YLWPZH VWVNHG LKZGWV HRZGGI RZVMFO ZWVEZG MZHGHG FKMLEL HVNMZH GYLWPZ GIRHGL WEZWHZ GHVHG. PIZGPL WLYLAZ KZIPLE ZGQVNL AMVMZY ORAPVQ FORXRH RSLG,K ZIPLEZ MRVMZF ORXRHG ZIZNOB MHPZQV HKLKOZ GMVMV.
Pri odlove sa správajte nenápadne, keška je uložená na frekventovanom mieste.