Zelená stopa Mystery Cache

Na jar 2021 sa vďaka spolupráci obyvateľov sídliska Severná a mesta podarilo vysadiť 44 stromčekov. Každý stromček má svojho "adoptéra" dieťa či rodinu.Stromčeky boli vysadené vďaka finančnej podpore dobrosrdečných ľudí a mesta Banská Bystrica.Aj vďaka tejto aktivite pribudlo v našom meste opäť niekoľko hodnotných stromov,ktoré len tak hocikde nerastú.Táto nenáročná mysterka vznikla aj vďaka dievčatám Addi BB a Tami bb,ktorá tu má svoj stromček adoptovaný tiež.A ktorý to je?Je to práve Tisovec dvojradý o ktorý sa bude starať a rásť spolu s ním.

Mapka stromov na sídlisku Severná

Aspoň taká malá ochutnávka stromov,ktoré tu našli svoj domov:

Pravé botanické pomenovanie je ginko dvojlaločné (Ginkgo biloba).Vyznačuje sa dlhovekosťou, odolnosťou proti škodcom a neuveriteľnou vitalitou, vďaka čomu dokázal tento strom poraziť čas.Je také silné, že ako jediný druh prežil aj atómový útok na Hirošimu. Ginko je pozostatok z ranej histórie Zeme, posledný zástupca dávno zaniknutej rastlinnej ríše.Ginko je unikátne v mnohých smeroch. Napriek tomu, že vyzerá ako listnatý strom a listy v jeseni opadávajú hneď po tom, ako sa ukážu v najvýraznejšej zlatožltej farbe, zaraďuje sa medzi ihličnany. Je to dvojdomý strom. Sú samčie a samičie druhy, avšak samičie sú u nás len ojedinelé.Samičie druhy tvoria plody podobné žltým drobným marhuliam, ktoré v čase zrelosti šíria nepríjemný štipľavý zápach.V Číne a Japonsku je uctievaným posvätným stromom, pestuje sa kvôli liečivým účinkom jeho listov a semien. Už pred 4-tisíc rokmi sa v Číne používalo na ošetrovanie rán, zlepšovanie prekrvenia a pamäti.

Ginkgo biloba

Borovica limba je svetlomilný vysokohorský ihličnatý strom, rastúci roztrúsene pozdĺž hornej hranice lesa . Dožíva sa vysokého veku ,400 a údajne až 1000 rokov. Je veľmi mrazuvzdorná, znáša nízke teploty až −60 °C.Dorastá do výšky približne 20 m. Má priebežný rovný kmeň  a hustú kužeľovitú korunu až valcovitú .Kôra býva v mladosti hladká, sivozelená, čoskoro prechádza do šupinovite rozpraskanej borky. Púčiky majú široko vajcovitý tvar, veľkosť 7-10mm sú živicovité so svetlými okrajmi šupín. Ihlice rastú po 5 na brachyrastoch dlhé 5–12 cm. Je jednodomá. Kvitne v júni až v júli. Šišky sú vzpriamené, zrelé majú dĺžku 5–8 cm. Farba je hnedá a plodové šupiny tupé. Dozrievajú v auguste na druhý rok. Semená sú 8–10 mm dlhé, bez krídel, hranaté a hrdzavohnedé. Rozširujú ich vtáky a hlodavce. Má silný kolovitý kmeň a silné korene, ktoré zabraňujú vývratom. Rastie veľmi pomaly, 10- ročné dosahujú výšku približne 1-1,5 m. Rast vrcholí vo veku 150-200 rokov a končí až vo veku 400 rokov. U nás sa vyskytuje iba v Tatrách. Čo sa týka ekologických nárokov je svetlomilná a vyžaduje dostatok pôdnej a vzdušnej vlhkosti. Viac sa jej darí na hlbších hlinitých až ílovitých, sviežich pôdach. Na svahu zabraňuje erózii. Je chránená.

Borovica limba

Tisovec dvojradý má hnedú kôru s dlhými vláknitými vrstvami. Konáriky má veľmi tenké, ploché, zelené a opadavé. Ihličie má veľmi jemné, mäkké a husto usporiadané na konárikoch, čo im dodáva perovitý vzhľad. Je dlhé iba 1-2cm, bledozelenej farby a zostavá pripojené k najmenším konárikom. V jeseni ihličie mení sfarbenie na nádherné červeno-oranžové a  koncom jesene brachyblasty aj ihlice opadávajú.Malé samčie kvety sú vo visiacich jahňadách dlhých do 20 cm.Zelené samičie šišky sú v malých strapcoch na báze samčích jahniad a vyvíjajú sa na okrúhle zelené šišky s priemerom do 3 cm,zrelé zhnednú a rozpadnú sa. V Tisovec je štátnym stromom amerického štátu Louisiana (Watson 1993). Dobre rastie v mestách a často sa používa ako okrasný strom v záhradnej architektúre. Svoje uplatnenie nachádza najmä vo vlhkých oblastiach, ktoré sa iba pomaly vysúšajú. Darí sa mu dobre aj v rašelinových pôdach.

Tisovec dvojradý

Moruša čierna je oproti bielej menej rozšírená. Vo svojej domovskej krajine Perzii je označovaná za "kráľovskú". Má tuhé, kožovité, ba až drsné listy, ktoré sú zospodu chlpaté. Strom nedorastá do takých rozmerov ako moruša biela a rastie aj výrazne pomalšie. Plody dozrievajú od júla do septembra a ich dĺžka je 1 až 3 cm. Hmotnosť jednotlivých plodov býva až 16 gramov. U moruše čiernej sa na jednom konári nachádzajú kvety len jedného pohlavia. Je to bežný jav v čeľadi morušovitých, u ktorých sa môžu vyskytnúť aj „dočasné“ dvojdomé jedince. Je samoopelivá a citlivá na mráz, rastie teda v teplejšej klíme stredomoria. Sušené moruše svojím tvarom pripomínajú černice.Je len málo takých ovocných stromov, ktoré  v horúci letný deň osviežia tak dobre ako plody morúš. Vedela o tom aj Mária Terézia. Počas jej vládnutia sadili moruše biele popri cestách, aby pocestní mali po ruke mimoriadne svieže ovocie, ktoré si môžu vychutnať v tieni košatých stromov. Moruše čierne sa, pre zmenu, udomácnili vo viniciach, kde poskytovali sladkokyslé plody vinohradníkom ako občerstvenie.Oba stromy boli privezené spolu s priadkou morušovou za účelom produkcie hodvábu.

Plody Moruše obsahujú:

Moruša čierna

Finál:

N 48°44.[ Y - (TD x GB) ] - 52 

E 019°08.[ ( MČ + X ) x BL ] + HP