Kamenný vodopád
Pri pohľade od dobrovodských lúk vidíme vysoko nad sebou spomedzi stromov vykukujúce belostné skaly. Takmer kolmá skalná stena, nazvaná ako Hodinová veža, pôsobí ako hradba. Tvorí ju asi 250 metrov dlhý pás skál, vysokých 25 až 30 metrov. V stene je množstvo dier, žliabkov, rýh, ktoré výborne poslúžia lezcom ako úchyty na lezeckých cestách rôznej obtiažnosti.
Pohľad na planinu Dobrovodského krasu
Tieto skaly sú súčasťou jedného z ôsmich krasov Malých Karpát- Dobrovodského krasu, ktorý je začlenený do Brezovských Karpát. Tvoria ho druhohorné, triasové vápence, ktoré pomenovali geológovia ako gutensteinské.
Stena Hodinovej veže a geomorfologické členenie Malých Karpát a v rámci neho Dobrovodský kras
Už zdola nás zaujme náhle a veľké prevýšenie medzi dnom Dobrovodskej kotliny a vrchom planiny. Tento rozdiel výrazne vynikne z vrchu Hodinovej veže. Ako vysvetľujú geológia tento pokles:
Dobrovodská kotlina je jedným z krásnych príkladov vnútrohorských kotlín, t.j. takých, čo sa vytvorili v rámci samotného pohoria. Drvivá väčšina našich kotlín sú medzihorské, tie vnútrohorské sú zriedkavé. Kotlina vznikla poklesom horninových blokov okolitých vápencov a dolomitov pozdĺž tektonických zlomov a postupne bola vypĺňaná sedimentami. Aj strmá stena Hodinovej veže vznikla na veľkej zlomovej ploche.
Pokles horninových blokov pozdĺž zemských zlomov a vytvorenie priekopovej prepadliny- brázdy
Ešte pár zaujímavostí o Dobrovodskej kotline:
Údajne je to najmenšia kotlina na Slovensku. Táto tektonická prepadlina s trojuholníkovým pôdorysom vykazuje najvyššiu seizmickú aktivitu u nás. Dôvodom je, že leží na systéme zemských zlomov, pozdĺž ktorých pokračujú tektonické pohyby aj v súčasnosti. Približne každých 50 rokov sa tu vyskytuje zemetrasenie s intenzitou väčšou alebo sa rovnajúcou 7° EMS (posledné bolo v roku 1955!)
Dobrovodská kotlina a systém tektonických zlomov
Teraz sa pozrime na túto zlomovú plochu Hodinovej veže trochu podrobnejšie. Uvidíme tu sústavu rovnobežných rýh, žliabkov smerujúcu zvrchu z planiny zvisle nadol. Vyzerá to akoby tu skamenel vodopád.
Žliabkovité škrapy - pohľad, bočný detail, detail zvrchu
Vo vápencoch patria medzi menšie povrchové krasové formy aj žliabkovité škrapy. Sú to ryhy spôsobené vodnou eróziou, keď dažďová voda, ktorá obsahuje oxid uhličitý zo vzduchu chemicky rozpúšťa vápenec. Žliabkovité škrapy sa vytvárajú vodou stekajúcou po nepokrytých šikmých až takmer kolmých vápencových povrchoch, bez vegetačnej pokrývky. V hornine vznikne najprv malý kanálik, ktorý sa časom prehlbuje. Ideálne podmienky na vznik týchto škráp sa vytvorili práve na tento stene, v Malých Karpatoch je táto forma krasu veľmi zriedkavá
Podľa tvaru poznáme okrem žliabkovitých aj ďalšie škrapy: meandrovité, jarčekovité, šľapajovité, misovité, duté, valcovité, zmladené, korunkové, vrstevnaté, puklinové.
Vzhľadom na to, že ide o skrýšu typu EarthCache, nehľadajte krabičku. Navštívte dané miesto a odpovedzte na otázky. Odpovede pošlite na moju e-mailovou adresu, potom zalogujte.
1. Stojíte na krasovej planine a pod sebou máte žliabky kamenného vodopádu. Opatrne z boku pozrite a odhadnite šírku celého "vodopádu" - teda všetkých žliabkov a výstupkov. Čo myslíte, budú sa jednotlivé žliabky v budúcnosti prehlbovať? Zdôvodnite svoju odpoveď.
2. Pár metrov od súradníc vidíte pozdĺž vrchu planiny ďalšie škrapy. Posúďte tvar škrapov a uveďte o aké škrapy podľa vás ide. Prípadne vám pomôcť môže tento zdroj.