Slanický ostrov umenia Traditional Cache

Slanický ostrov umenia(nazývaný tiež len Ostrov umenia, alebo Slanický ostrov) je ostrov o veľkosti 3,5 ha. Je obklopený vodami vodnej nádrže Orava ktora bola napustená v roku 1953. Ostrov je to pozostatok zaplavenej obce Slanica so zachovaným Kostolom Povýšenia sv. Kríža. Kostol bol vystavaný v rokoch 1766 až 1769 ako baroková kaplnka a v roku 1843 ho kasicisticky prestavali na kostol s dvoma vežami a pristavanou tzv. zámočníckou kaplnkou. V súčasnosti sa v interiéri kostola nachádza galéria ľudového umenia, kde sú nainštalované expozície zo zbierok Oravskej galérie v Dolnom Kubíne „Tradičná ľudová plastika a maľba“.Na ostrove sa zároveň nachádza torzo pôvodného dnes už symbolického cintorína a lapidárium „Oravskej kamenárskej tvorby 18. a 19. storočia“. V bývalej hrobke je nainštalovaná expozícia " História zatopených obcí a budovania Oravskej priehrady". Ostrov je chráneným územím, prírodnou pamiatkou (od roku 1973) s parkovou vegetáciou okolo barokovo-klasicistického kostola.

Expozície na Slanickom ostrove umenia

Slovenská tradičná ľudová plastika a maľba

V originálnom a jedinečnom prostredí Slanického ostrova umenia v pôsobivej prírodnej scenérii s barokovo-klasicistickým kostolom, komplexom kalvárie a parkovou úpravou je od roku 1971 lokalizovaná Stála expozícia tradičnej ľudovej polychrómovanej plastiky a podmaľby na skle zo zbierok Oravskej galérie v Dolnom Kubíne. Má celoslovenský charakter a stala sa pozoruhodnosťou celonárodného významu.

Tradičné ľudové výtvarné umenie ako typický prejav národnej kultúry, predstavuje významnú súčasť zbierok Oravskej galérie. Drevené sošky sa na svojich pôvodných miestach zachovali len v obmedzenom počte, čo je dané vlastnosťami dreva, ktoré vystavené vonkajším podmienkam sa ničí rýchlejšie ako kameň. Z doteraz existujúcich dokumentov je možné zistiť, že na severnom Slovensku boli tri centrá drevorezby a to na Orave, Spiši a v okolí Prešova. Oravské sošky patria témou ku kultu Panny Márie. Ich pôvod je treba hľadať v poľskom Haliči, ktorý bol až do prvej svetovej vojny súčasťou Rakúsko-Uhorska. Tvorcovia týchto sošiek a mariánskych plastík, ktoré predstavujú predovšetkým Krista na kríži, Pannu Máriu, sv. Annu, sv. Jána Nepomuckého, sv. Floriána a Vendelína boli ľudoví umelci samoukovia, ktorí vyrezávali svoje malé diela v duchu miestnych rezbárskych tradícií, vedení svojou vlastnou predstavivosťou a zručnosťou. Osobité čaro prostredia ostrova, výstavný priestor s výbornou akustikou, expozícia ľudových plastík, vytvorili ojedinelú atmosféru pri otváracom koncerte prvého ročníka Oravského hudobného leta v roku 1976.

// zdroj wiki