Povojnová Božia muka.

Vojna je sama o sebe veľký zločin, na ktorej začiatku stojí jednotlivec alebo skupina, ktorá zmanipuluje iných ľudí tak, že sú ochotní pre záujmy jednotlivca, či skupiny vraždiť...

A keď sa ľudia cítia Bohom opustení, pretože dopustil, aby do košiara vošiel vlk a zabíjal ovečky, častokrát sa obracajú na inú vieru v túžbe v krajší začiatok (napr. aj na komunizmus, ktorý sľuboval krajšie zajtrajšky a slobodu)

A tak, ako kedysi stavali kresťania Božie muky s výjavmi biblie či postavami svätcov, zastavovali sa pri nich a modlili, tak sem postavili vojnou ťažko skúšaní ľudia trom mužom pomník, ako pripomienku tragickej udalosti. Dnes je moderné odcudzovať bývalý režim a spochybňovať udalosti vďaka pár nenažrancom, ktorí sú vlastne v každom režime. Preto ale nesmieme zabúdať, že umreli ľudia, ktorí verili v to, za čo umierali. Teraz sa vedú iné, skryté vojny a majú svoje obete (napr. Ján a Martina), ktoré tiež v niečo verili.

Toto miesto je pripomienkou rovnako hnusnej vraždy onoho režimu a onej vojny. Všimnite si, že to nie je pompézny pomník ako sa neskôr začali stavať hrdinom. Aj nápis je prostejší a osobnejší, aspoň ja to tak vnímam. Aj ten vek, v ktorom zomreli... stále sem ktosi chodí zapaľovať sviečky, spomínať, možno už len pripomenúť z rozprávania a možno sa aj pomodliť, ako dávno, pri Božích mukách.

Viac sa o menách na pamätníku dočítate, ba i tvár priradíte, na stránkach obce Vrícko:

https://www.vricko.sk/rok-1944/ll/1/sm/120388/.html

PS: vŕta mi v hllave, či mal takto pomník naozaj vyzerať. Budem ešte pátrať a ak niečo zistím, doplním informácie.