Heinrich Martin Weber (* 5. marec 1842, Heidelberg, Nemecko, vtedy Prusko, † 17. máj 1913, Štrasburg, Francúzsko, vtedy Nemecké cisárstvo) bol nemecký matematik. Zaoberal sa predovšetkým algebrou, teóriou čísel a matematickou analýzou.
Život
Narodil sa v Heidelbergu a nastúpil na univerzitu v roku 1860. V roku 1866 sa stal docentom a v roku 1869 bol menovaný ako špeciálny profesor. Weber vyučoval aj na Federálnom polytechnickom inštitúte v Zürichu, na na univerzite v Königsbergu, a na Technickej vysokej škole v Charlottenburg. Jeho posledná pozícia bola na Kaiser-Wilhelmovej univerzite v Štrasburgu, kde aj zomrel.
Práca
Jeho najznámejšia práca je jeho text Lehrbuch der Algebra publikovaný v roku 1895 a podstata jeho práce je vo výskume v algebre a teórii čísel. Jeho práca Theorie der algebraischen Functionen einer Veränderlichen položila algebraické základy pre Riemannove povrchy, a umožnila čisto algebraickú formuláciu Riemann-Rochovho teorému. Jeho početné články a výskumy sa objavovali hlavne v Crellovom žurnále alebo Mathematische Annalen.
V Chicagu v roku 1893, jeho článok Zur Theorie der ganzzahligen algebraischen Gleichungen prečítalu na Medzinárodnom matematickom kongrese. V roku 1895 a 1904 bol predseda Deutsche Mathematiker-Vereinigung. Jeho doktorandi boli aj Heinrich Brandt, E. V. Huntington, Louis Karpinski, a Friedrich Levi.
