6. marca je medzinárodným dňom jódu. Táto téma je teraz aktuálna v dvoch rovinách, poďme si najprv vysvetliť čo je jód, prečo je jód taký dôležitý a čo výnimočné urobil MUDr. Julián Podoba.
Jód je stopový prvok, ktorý je prirodzene prítomný v niektorých potravinách, pridáva sa do niektorých druhov solí a je k dispozícii ako doplnok výživy. Jód je nevyhnutnou súčasťou hormónov štítnej žľazy, tyroxínu (T4) a trijódtyronínu (T3). Hormóny štítnej žľazy regulujú mnoho dôležitých biochemických reakcií vrátane syntézy bielkovín a enzymatickej aktivity a sú rozhodujúcimi determinantmi metabolickej aktivity. Sú tiež potrebné pre správny vývoj kostry a centrálneho nervového systému u plodu a dojčiat.
Funkcia štítnej žľazy je primárne regulovaná hormónom stimulujúcim štítnu žľazu (TSH), tiež známym ako tyreotropín. Vylučuje sa hypofýzou, aby riadila produkciu a vylučovanie hormónov štítnej žľazy, čím chráni telo pred hypotyreoidizmom a hypertyreoidizmom. Sekrécia TSH zvyšuje absorpciu jódu štítnou žľazou a stimuluje syntézu a uvoľňovanie T3 a T4. Pri nedostatku dostatočného množstva jódu zostávajú hladiny TSH zvýšené, čo vedie k strume, zväčšeniu štítnej žľazy, čo odráža pokus tela zachytiť viac jódu z obehu a produkovať hormóny štítnej žľazy. Jód môže mať v tele aj ďalšie fyziologické funkcie.
Zemské pôdy obsahujú rôzne množstvá jódu, čo následne ovplyvňuje obsah jódu v plodinách. V niektorých regiónoch sveta sú pôdy s nedostatkom jódu bežné, čo zvyšuje riziko nedostatku jódu u ľudí, ktorí konzumujú potraviny predovšetkým z týchto oblastí. Programy soľnej jodizácie, ktoré implementovali mnohé krajiny, dramaticky znížili prevalenciu nedostatku jódu na celom svete.
Jód v potravinách a jodizovaná soľ sú prítomné v niekoľkých chemických formách vrátane sodných a draselných solí, anorganického jódu (I2), jodičnanu a jodidu, redukovanej formy jódu. Jód sa zriedka vyskytuje ako prvok, skôr sa vyskytuje ako soľ; z tohto dôvodu sa označuje ako jodid a nie jód. Jodid sa rýchlo a takmer úplne absorbuje v žalúdku a dvanástniku. Jodičnan je redukovaný v gastrointestinálnom trakte a absorbovaný ako jodid. Keď jodid vstupuje do obehu, štítna žľaza ho koncentruje vo vhodnom množstve na syntézu hormónov štítnej žľazy a väčšina zostávajúceho množstva sa vylučuje močom. Zdravý dospelý jedinec s obsahom jódu má asi 15-20 mg jódu, z čoho 70% -80% je obsiahnutých v štítnej žľaze.
Významný slovenský endokrinológ, zakladateľ slovenskej experimentálnej aj klinickej endokrinológie, Ústavu experimentálnej endokrinológie SAV (v súčasnosti Ústavu experimentálnej endokrinológie Biomedicínskeho centra SAV) a Slovenskej endokrinologickej spoločnosti, doc. Julián Podoba, sa od svojho študijného pobytu v Prahe po 2. svetovej vojne, začal venovať endokrinológií, a najmä ochoreniam štítnej žľazy a ochoreniam z nedostatku jódu.
Na základe jeho výskumu, ktorý so svojimi spolupracovníkmi realizoval po návrate na Slovensko, bola schválená jodizácia kuchynskej soli, ktorá výrazne zvýšila podiel jódu v prijímanej strave obyvateľov Slovenska. Ako bolo spomínané v úvode, nedostatok jódu spôsoboval na Slovensku zdravotné problémy súvisiace so štítnou žľazou. Rozsiahly výskum doc. Podobu a jeho spolupracovníkov v 50.-tych rokoch (konkrétne v rokoch 1949 - 1953) vo väčšine oblastí Slovenska zistil deficit jódu ťažkého stupňa, príjem jódu predstavoval iba štvrtinu až tretinu potrebného množstva. Nedostatok jódu spôsoboval endemickú strumu, ktorá postihovala obyvateľstvo na celom území Slovenka, výskyt kreténizmu dosahoval až 3 %, a objavovali sa i ďalšie ľahšie poškodenia mozgu. Za toto všetko mohol nedostatok jódu.
Pridávanie jódu do kuchynskej soli sa začalo postupne od roku 1951, a od roku 1966 došlo k uzákoneniu jódovej profylaxii, čiže k prijatiu zákonných opatrení na ochranu a prevenciu pred ochoreniami spôsobovanými nedostatkom jódu. Opatrenie prinieslo úspešné výsledky. U detí endemická struma pomaly vymizla, vo všetkých vekových kategóriách sa výskyt strumy znížil, vymizol endemický kreténizmus, zlepšil sa prospech detí na školách a zvýšila sa i intelektuálna úroveň národa.
Dnes možno konštatovať, že toto úsilie doc. Podobu bolo mimoriadne úspešné, čo dokazuje nielen radikálny ústup výskytu endemickej strumy a kongenitálnych tyreopatií na Slovensku, ale aj potešiteľná skutočnosť, že pri ostatnom prieskume saturácie jódom u obyvateľov vybraných 11 krajín Európy (projekt European Thyromobil Campaign 95/96) sa Slovensko umiestnilo svojím stupňom saturácie jódom na druhom mieste za Holandskom a pred celým radom dokonca prímorských krajín Európy. Rozsiahlosť výskumu a precíznosť jeho realizácie prinieslo doc. Podobovi celosvetové uznanie a stal sa medzinárodne uznávaným reprezentantom slovenskej vedeckej lekárskej obce.
V súčasnej dobe sme registrovali "hon na jód", lekárne majú jódové tablety vypredané. V Rakúsku teraz dávajú jódové tablety automaticky ku každému nákupu. Ako to funguje a je to bezpečné?
Podľa Ministerstva zdravotníctva dlhodobé užívanie jódovej profylaxie môže spôsobiť ohrozenie srdcovo-cievneho systému a poškodenie štítnej žľazy. Rezort zdravotníctva deklaroval, že v prípade, že by hrozilo riziko, štát v predstihu zabezpečí všetky potrebné kroky na ochranu obyvateľstva. (odporúča sa do hodiny po expozícii, takto zvládnutú logistiku pravdepodobne na Slovensku ale nemáme).
Použitie jódovej profylaxie patrí medzi ochranné opatrenia v núdzovej situácii, ak nastala radiačná udalosť a došlo k úniku rádionuklidov do životného prostredia. Jódová profylaxia, teda jodid draselný sa užíva na ochranu pred naviazaním rádioaktívneho jódu na štítnu žľazu, priblížilo ministerstvo zdravotníctva. Jodid draselný sa naviaže na štítnu žľazu, nasýti ju nerádioaktívnym jódom. Ak nastane vnútorná kontaminácia rádioaktívnym jódom a osoba užila jodid draselný, tak organizmus vylúči rádioaktívny jód telesnými tekutinami (močom) a nedôjde k poškodeniu štítnej žľazy.
Pri jadrovej havárii, keď dôjde k porušeniu palivových článkov v reaktore, okrem množstva iných rádionuklidov uvoľňuje sa z nich rádioaktívny jód. Pri jeho príjme do organizmu sa vychytáva v štítnej žľaze. Vysokým dávkam v štítnej žľaze z koncentrovaného rádioaktívneho jódu sa dá predísť tým, že sa štítna žľaza nasýti nerádioaktívnym jódom. Tým sa zabráni vychytávaniu rádioaktívneho jódu v štítnej žľaze, ktorý sa do tela dostáva z kontaminovaného vzduchu, vody, mlieka a inej potravy. Jodid draselný je v prípade jadrovej havárie potrebné podať čo najskôr, najlepšie pred jeho príjmom do organizmu, t.j. v praxi do 1 hodiny od úniku rádioaktívneho jódu.
Štítna žľaza sa v tom prípade nasýti nerádioaktívnym jódom a ďalší (aj nerádioaktívny) jód už nepríjme.
Na druhej strane treba spomenúť aj to, že rozdiel v obsahu plynného jódu spôsobenej jadrovou haváriou a atómovou bombou je diametrálne odlišný.