29. marca 1464 Slávnostne korunovali svätoštefanskou korunou v Stoličnom Belehrade Mateja I. Korvína za kráľa.
Život
Matej Korvín (Matej Huňady) alebo Matej I. (1443-1490) bol uhorský kráľ (1458-1490), český kráľ (1469-1490) a rakúsky vojvoda (1486-1490).
Matej Korvín pochádzal z rodu Huňadyovcov. Keď sa po smrti Ladislava Pohrobka rozpadla personálna únia, uhorské stavy zvolili za kráľa Mateja Huňadyho - Korvína. Na uhorský trón nastúpil po takmer dvadsať rokov trvajúcich zápasoch o trón.
Prívlastok Korvín (Corvinus) získal kráľ až neskôr podľa pomenovania rodového znaku havrana (corvus). Podľa starej povesti mal havran nájsť a priniesť Jánovi Huňadymu stratený prsteň - dar od kráľa Žigmunda matke Jána Huňadyho.
Bratríci
Bratríci boli vojenské oddiely zložené z bývalých husitských bojovníkov. Najskôr vstúpili do služieb šľachticov či kapitánov, ako bol napr. Ján Jiskra z Brandýsa, potom sa osamostatnili. Do roku 1458 patrilo bratríkom tridsaťšesť táborov a hradných pevností a ich vojská mali 15 - 20 tisíc ozbrojených bojovníkov. Predstavovali hrozbu pre uhorskú šľachtu a kráľa, preto sa už od r. 1453 na kráľovskom dvore organizovali proti nim bojové výpravy. Úpadok bratríckeho hnutia nastal po nástupe Mateja Korvína na uhorský trón. V bitke pri Blatnom Potoku v roku 1458 utrpeli bratrícke oddiely prvú vážnu porážku. Posledný tábor bratríkov dobyl Matej Korvín v roku 1467.
Čierne vojsko
Čierne vojsko bolo jadro žoldnierskeho vojska kráľa Mateja Korvína. Matejovo vojsko bolo vlastne prvou pravidelnou a stálou uhorskou armádou. Pomenovanie vzniklo až po Matejovej smrti, pretože žoldnieri začali nosiť čierne stuhy. Vďaka nej Matej získal mnohé vojenské víťazstvá v strednej Európe a odolával tureckému náporu na Balkáne. Zmocnil sa Moravy, Sliezka a Lužíc, ako aj rakúskych krajín. Po Matejovej smrti jadro žoldnierskej armády prešlo do služieb nového kráľa Vladislava II. Jagelovského, ktorý mu však nedokázal zabezpečiť potrebný žold. Nakoniec bolo porazené a zrušené nariadením Vladislava II. (1493).
Podpora vzdelanosti a umenia
Strediskom humanistickej vzdelanosti a renesancie v krajine sa stal kráľovský dvor v Budíne. Odtiaľ sa nová kultúra šírila do celej krajiny. Vybudoval aj slávnu knižnicu Bibliotéku Corvinianu, ktorá bola postavená v renesančnom slohu v Budíne.
Universitas Istropolitana, od 16. storočia nazývaná Academia Istropolitana (1465-1490/91) v Bratislave bola najstaršou univerzitou založenou na území Slovenska. V roku 1465 na žiadosť Mateja Korvína pápež Pavol II. poveril Jána Vitéza založením univerzity v Uhorsku. Matej Korvín rozhodol, že ju umiestnia do Bratislavy. Svoju činnosť začala so štyrmi fakultami: teologickou, právnickou, lekárskou a umeleckou (filozofickou). Na škole sa dôraz kládol na prírodné vedy, matematiku, astronómiu a medicínu. Po dobytí Viedne Matejom Korvínom (1485) nastal postupný úpadok univerzity a definitívne skončila po smrti Mateja Korvína, ktorý univerzitu financoval.
Smrť
Matej zomrel v roku 1490 vo Viedni. Keď mu služobníctvo donieslo neumyté figy, kráľ sa tak nahneval, až dostal mozgovú mŕtvicu a o dva dni zomrel. Matej sa ako jeden z mála uhorských panovníkov uchoval v pamäti ľudu ako dobrý a spravodlivý kráľ.
Ku keške
Na úvodných súradniciach je Námestie Mateja Korvína a nachádza sa tu socha.
Nájdite na soche postavy a podľa zadania doplňte do vzorca:
A - Počet písmen sivého zvieraťa + počet jeho nôh
B - Počet písmen sivého zvieraťa
C - Počet písmen žltého a hnedého zvieraťa
D - Počet písmen hnedého zvieraťa + počet jeho nôh
F - Počet písmen hnedého zvieraťa
G - Počet písmen modrého zvieraťa
N48° A.BCC
E017° D.F(G-1)F
Kontrolný súčet A až G je 37, jedno zviera sa dá nazvať dvoma menami, použite to dlhšie meno.