František Krištof Veselý bol slovenský spevák, herec, režisér a patrí medzi významných spoluzakladateľov slovenskej operety a divadla Nová Scéna. Je známy najmä pre jeho nezameniteľný hlas s miernym maďarským prízvukom a šarm. Nosil zväčša frak a biely šál okolo krku. Je interpretom mnohých, dodnes populárnych, piesní ako napr. Ja som optimista, Dedinka v údolí, Saigon, Skôr než odídeš a i.
Narodil sa 12. apríla 1903 v Skalici ako František Veselý. Keď bol malý, jeho otec odišiel pracovať do Ameriky, no už sa z nej nikdy nevrátil. Františkova mama sa preto druhýkrát vydala za budapeštianskeho továrnika, Krištofa, ktorý však o Františka nemal záujem. František ostal v Skalici a vychovávali ho starí rodičia. Už od malička inklinoval k spevu a spolu s Jankom Blahom, taktiež významným slovenským operným tenorom, spieval v skalickom cirkevnom zbore. Do Budapešti prišiel prvýkrát ako sedemnásťročný. V Budapešti vyštudoval herectvo a spev a pôsobil vo viacerých maďarských divadlách. Vystupoval v Segedíne, Debrecíne, Rábe, Cegléde, či Miškovci, kde sa zoznámil so svojou manželkou Gizkou. K zoznámeniu sa viaže aj príhoda, podľa ktorej sa Gizka mladému Františkovi zverila, že nemá na nové čižmy. František preto založil rodinnú cennosť, zlatý prsteň, a čižmy jej kúpil. Ostala mu verná až do smrti.
V roku 1931 sa stal sólistom operetného súboru Slovenského národného divadla. Pôvodne sa chcel dostať do Košíc, a preto poslal svojmu kamarátovi, Jankovi Blahovi, list. Ten však tento list ukázal vtedajšiemu riaditeľovi SND, Antonínovi Drašarovi, ktorý hľadal sólistu. V SND pôsobil napokon pätnásť rokov. Medzi známe operety, v ktorých vystupoval patria napr. Veselá vdova, Poľská krv, Netopier, Modrá ruža, Pod cudzou vlajkou a i. V roku 1946 začal pôsobiť v divadle Nová Scéna, ktorého bol spoluzakladateľom. Divadlo otvorili 30.11.1946 premiérou Shakespearovej hry Skrotenie zlej ženy, ktorú režíroval Drahoš Želenský. Za jeho éry uviedli v tomto divadle 36 úspešných diel, v ktorých Veselý hral a zároveň ich režíroval. V tomto divadle pôsobil do roku 1964, keď odišiel na odpočinok.
Okrem operetných piesní a rolí bol interpretom mnohých šlágrov, prevažne v 30. a 40. rokoch. Hoci sa sem-tam pokúšal zložiť piesne, nikdy sa mu nezdali dostatočne kvalitné. Preto nechal skladať ostatných, on piesne interpretoval. Množstvo piesní vyšlo v spolupráci s Gejzom Dusíkom. V období Slovenského štátu naspieval aj niekoľko platní pre nemecké firmy Telefunken a Polydor. V archíve Slovenského rozhlasu sa nachádza zhruba 250 nahraných piesní.
František Krištof Veselý bol nielen operetným spevákom, či divadelným hercom, ale preslávil sa aj ako filmový herec. Debutoval v roku 1936 v českom filme Uličnice, kde hral milionára Bobíka Dudlovského. Hral prevažne v komédiách a hral postavy milovníkov, mladokomikov, elegantných a žoviálnych mužov. Zahral si napríklad s Oldřichom Novým a s Věrou Ferbasovou vo filme Falešná kočička (1937), s Jindřichom Plachtom vo veselohre Pán a sluha (1938) a s Adinou Mandlovou vo filme Bílá vrána (1938). Neskôr sa objavil napríklad v crazykomédii Škandál v Melodias banke (1966). Scenár k tejto "prvej slovenskej gangster revue" napísal Július Satinský.
V roku 1963 získal titul Zaslúžilý umelec a v roku 1971 bol ocenený Zlatou Lýrou za celoživotné dielo. Napísal aj memoáre pod názvami S úsmevom a veselo a Moja cesta piesňou, ktoré vyšli v roku 2005. Jeho šlágre sú naďalej populárne. Prespieval ich napríklad aj Milan Lasica a vyšli na CD s názvom Ja som optimista. František Krištof Veselý zomrel v 13. marca 1977 v Bratislave.