Mladosť
Antonín Leopold Dvořák bol významným českým hudobným skladateľom z obdobia romantizmu a jedným z prvých českých skladateľov, ktorý dosiahol celosvetové uznanie. Narodil sa 8. septembra 1841 v obci Nelahozeves ako prvé z deviatich detí Anne a Františkovi Dvořakovým. Antonínovi predkovia síce mali hudobné nadanie, ale ich primárnym živobytím bolo mäsiarstvo, alebo krčmárstvo. Hudba bola pre nich iba príjemným spestrením a spôsob ako si privyrobiť. Antonín však mal skôr sklony k hudbe, než k výrobe klobások. Už ako malý vedel hrať na husliach a hrával na dedinských veseliciach. Pomáhal aj s otcovou živnosťou, no príhoda s divokým dobytkom, ktorý ho cestou z jarmoku povláčil kade-tade, presvedčila, že nikdy nebude mäsiarom. Okrem hudby ho už od malička zaujímala železnica a vlaky. V roku 1851 prešla rodnou dedinou parná lokomotíva, ktorá malého Antonína uchvátila.
Kariéra
Neskôr sa rodina presťahovala do neďalekej dediny Zlonice. Tu sa dvanásťročný Antonín dostal pod dohľad zlonického kantora a multiinštrumentalistu, Antonína Liehmanna, ktorý videl v Dvořákovi mimoriadny talent. Začal ho učiť základy harmónie a hru na organ a neskôr mu dovolil hrať aj na omšiach. Pár rokov trvalo, kým Liehmann presvedčil otca, Františka Dvořáka, aby synovi dovolil venovať sa tomu, čo ho naozaj baví a na čo má talent. Na jeseň 1857 sa Antonín presťahoval do Prahy, aby mohol študovať hudbu. Študoval na pražskej varhanickej škole, ktorá na rozdiel od konzervatória vyučovala aj kompozície. Štúdium trvalo iba dva roky. Nevýhodou boli neútulné priestory na vyučovanie v ošumelej budove bývalého jezuitského internátu a jedny smutné nekvalitné varhany, na ktorých sa študenti učili hrať. Našťastie to kompenzoval výborný pedagogický zbor, ktorý poskytol študentom solídne základy hudobnej teórie a praxe. Popri tom študoval Dvořák aj nemeckú školu. Bol členom orchestru Cecilskej jednoty, kde získal skúsenosti v hre na violu a oboznámil sa s hudobnými dielami 19. storočia. V roku 1859 školu dokončil verejným koncertom, na ktorom hral okrem Bachových fúg aj dve vlastné skladby – Preludium D dur a Fugu g moll. Život po škole nebol veľmi jednoduchý a mladý Antonín mal často hlboko do vrecka. Hrával na violu v skupine Karla Komzáka, ktorá hrávala nenáročnú hudbu na tanečných zábavách. Neskôr bola skupina angažovaná ako základ operného orchestru. Tu Antonín dennodenne hrával violové partie v operách od Verdiho, Meyerbeera, Donizettiho, často pod aktovkou Bedřicha Smetanu. Popritom skladal aj vlastnú hudbu. Mnoho diel však podrobil autocenzúre a partitúry zničil. Prvé dielo, ktorému pridelil opusové číslo 1 a začal svoju skladateľskú kariéru, bol Sláčikový kvintet a moll z roku 1861. Prvá symfónia v tónine c moll mala podtitul Zlonické zvony a po nej skomponoval rozsiahlu Druhú symfóniu B dur len za dva mesiace. Čo sa týka jeho ľúbostného života, jeho osudovou láskou bola herečka Prozatimního divadla, Josefina Čermáková. A hoci bol do nej zaľúbený a často ich rodinu navštevoval, po rôznych peripetiách sa napokon oženil s jej mladšou sestrou Annou. Toto obdobie bolo pre Dvořáka mimoriadne tvorivé – zložil cyklus milostných piesní nazvaných Cypřiše, opery Alfred a Král a uhlíř, zopár symfónií, sláčikové kvartetá a iné skladby, ktoré sa nezachovali. So ženou Annou mal tri deti, no ich finančná situácia nebola veľmi priaznivá. Preto požiadal o štátne štipendium, ktoré sa každoročne udeľovalo mladým nemajetným umelcom. Podarilo sa mu získať najvyššiu možnú čiastku 400 zlatých, dokonca päťkrát za sebou. V tomto období sa spriatelil s Johannesom Brahmsom, ktorý zasadal v komisii, ktorá štipendium udeľovala. Financie naštartovali skladateľskú kariéru, no po tomto období nasledovala rodinná tragédia – postupne mu zomreli všetky tri deti. V tomto období vzniká jedno z najznámejších diel Stabat mater (resp. Oratorium Stabat mater). Aby zabudol na smútok, s manželkou sa presťahoval a venoval sa tvorbe, prevažne slovanskej ľudovej hudby. Toto „slovanské obdobie“ prinieslo známe Slovanské rapsódie, desiaty sláčikový kvartet „Slovanský“, Českú suitu, Slovanské tance a i. Začiatkom 80. rokov preniklo Dvořákovo dielo do Anglicka. Tu nadobudol veľkú popularitu a skladal diela aj na objednávku. Tak vznikla napríklad Siedma symfónia pre Londýn, oratórium Svatá Ludmila pre festival v Leeds, či kantáty Svatební košile a Requiem. Šťastné obdobie pre rodinu Dvořákovcov prišlo v rokoch 1878-1888, kedy sa manželom narodilo postupne šesť zdravých detí, ktoré sa dožili dospelosti. Rodina sa neskôr presťahovala do Vysoké u Příbrami. Na zámku vo Vysoké bývala aj niekdajšia Antonínova láska, Josefina. Aj toto prostredie prispelo k plodnému skladateľskému obdobiu. Ďalšími krajinami, kde sa Antonín Dvořák dostal so svojou tvorbou bolo Rusko a Spojené štáty americké. Do Ruska sa dostal vďaka kontaktu s Petrom Iljičom Čajkovskim a hoci mali jeho koncerty v Rusku úspech u publika, kritika mu vytkla nedostatok invencie.
USA a úmrtie
Do USA ho pozvala prezdientka Národného hudobného konzervatória v New Yorku, Jeanette Thurberová. Dvořák spočiatku váhal, no neskôr súhlasil a podpísal zmluvu, ktorá ho zaväzovala viesť hudobný ústav a vyučovať skladbu. Honorár bol tridsaťkrát vyšší, než by mu ponúklo pražské konzervatórium. Aj skúsenosti v USA ovplyvnili Dvořákovu tvorbu. Okrem Symfónie č. 9 e moll „Z Nového světa“, zložil aj zopár sláčikových kvartet a kvintet. Počas prázdnin sa vrátil naspäť do rodnej vlasti a zložil cyklus ôsmich Humoresiek pre klavír. Siedma z nich, Ges dur, obletela celý svet a je jednou z najznámejších skladieb klasickej hudby. Určite ju poznáte – napríklad zo staršej reklamy na tuk na pečenie. :-) Posledné roky Dvořákovho života a tvorby patrili príklonu k bájkam a rozprávkam. Vznikli štyri symfonické básne na texty zo zbierky Kytice od Karla Jaromíra Erbena, komická opera Čert a Káča a najhranejšia lyrická opera, Rusalka, ktorá bola pre Dvořáka úspechom aj na opernom poli, keďže dovtedy bol vnímaný ako autor symfonickej a komornej hudby. Posledným dielom je opera Armida s exotickým námetom z prostredia orientu. Zdravotné komplikácie podlomili Dvořákovo zdravie a 1. mája 1904 zomiera na následky mozgovej mŕtvice. Jeho smrť obletela svet a vyjadrili sa k nej mnohé zahraničné médiá, či hudobní skladatelia z mnohých kútov sveta.