ROK #259 - BB King Traditional Cache

Riley B. King, známy predovšetkým pod umeleckým menom B. B. King, bol americký bluesový hudobník, skladateľ a producent. Je priekopníkom nielen v žánri blues, ale aj v technike hry na gitaru. Vyvinul sofistikovaný štýl sólovej hry na gitaru, ktorý zahŕňal plynulé ohýbanie strún, trasľavé vibrato alebo staccato vybrnkávanie (staccato, v preklade krátko prerušovane, je druh hudobného prednesu, kde každá nota znie svižne). V roku 1987 bol uvedený do Rock and Rollovej siene slávy (v origináli Rock and Roll Hall of Fame) a má prezývku Kráľ bluesu. Vo veľkom koncertoval a v priemere mal 200 vystúpení za rok. Napríklad v roku 1956 mal 342 vystúpení.

Narodil sa 16. septembra 1925 na bavlníkovej plantáži v Itta Bena v Mississippi. Jeho rodičia, Albert a Nora Ella King, boli farmári a mali prenajatú plantáž. Ako mladý spieval v gospelovom speváckom zbore v kostole Elkhorn Baptist Church v meste Kilmichael, kde ho vychovávala stará mama. Prvú gitaru mu kúpil jeho zamestnávateľ, Flake Cartledge, za 15 dolárov. Mladý Riley rád počúval hudobné programy v rádiu a chcel sa stať hudobníkom, ktorý by vystupoval v rádiu. Na gitare sa učil hrať sám. Hrával v kostoloch a nakoniec sa mu podarilo dostať sa aj do rádia. Hral v už neexistujúcom rádiu WGRM v Greenwoode v Mississippi, či v rádiu KWEM vo West Memphise, kde si už začal vytvárať publikum. V čase, keď pracoval pre rozhlasovú stanicu WDIA v Memphise ako spevák a DJ, získal prezývku Beale Street Blues Boy, neskôr skrátenú na Blues Boy a napokon na B.B., ktorú si osvojil ako časť umeleckého mena. Na prelome 40. a 50. rokov bol súčasťou bluesovej scény na Beale Street. Tu hrával v skupine The Beale Streeters s Bobby Blandom, Johnny Aceom a Earl Forestom. Kingova prvá nahrávka je singel Miss Martha King, ktorú nahral pre Bullet Records a ktorá nemala veľký úspech v rebríčkoch. V roku 1949 začal King nahrávať piesne na základe zmluvy s firmou RPM Records. Tu už mal po ruke rôznych hudobníkov a plejádu nástrojov. Zostavil si vlastnú skupinu B.B. King Review pod vedením Millarda Lee. Tu mu napríklad hudobník Onzie Horne pomohol s komponovaním, keďže King nevedel hrať dobre akordy a spoliehal sa skôr na improvizáciu. So skupinou sa vydal aj na turné po USA. Počas jedného koncertu v Arkansas sa strhla bitka, ktorá skončila požiarom. Dvaja muži sa pobili kvôli žene menom Lucille. Kingovi sa podarilo získať gitaru z horiacej budovy a aby si navždy pripomenul, že sa netreba biť kvôli žene, svoju gitaru nazval Lucille.

Prvým hitom, ktorý skončil na prvom mieste v rebríčku Billboard (v sekcii Rhythm and Blues) sa stala pieseň 3 O’Clock Blues. King sa stal jedným z najpopulárnejších hudobníkov v žánri R&B. Zložil mnoho hitov ako napr. You Know I Love You, Woke Up This Morning, Please Love Me, Sweet Little Angel, On My Word of Honor a mnoho ďalších. Začal oveľa viac zarábať a vystupovať na prestížnejších miestach, ako napr. Howard Theater vo Washingtone, alebo Apollo v New Yorku. V 60. rokoch ho nový manažér Sid Seidenberg dotlačil k vystupovaniu na miestach, na ktorých blues-rockoví hudobníci ako Eric Clapton, alebo Paul Butterfield, propagovali blues belošskému publiku. V roku 1970 získal cenu Grammy za jeho verziu piesne The Thrill Is Gone (pôvodne napísaná Royom Hawkinsom a Rickom Darnellom). V roku 1980 ho uviedli do Bluesovej siene slávy a neskôr do Rock and Rollovej siene slávy.

V roku 2006 začal svoje rozlúčkové turné, hoci aj po jeho skončení bol stále aktívny, či už nahrávaním ďalších albumov, alebo príležitostným vystupovaním. Posledný koncert odohral 3. októbra 2014 v House of Blues v Chicagu. Po tomto koncerte malo nasledovať ešte ďalších osem koncertov, no vzhľadom na zdravotné komplikácie boli zvyšné koncerty zrušené. B.B. King zomrel 14. mája 2015 vo veku 89 rokov.