23. septembra o 3:03 ráno nastáva jesenná rovnodennosť.
Rovnodennosť
Nastáva podľa koordinovaného svetového času na severnej pologuli - v závislosti od časového pásma. Na Slovensku je to v piatok 23. septembra 2020 o 03:30 hod. stredoeurópskeho letného času.
Rovnodennosť je v astronómii okamih, keď má Slnko voči svetovému rovníku nulovú deklináciu a slnečné lúče dopadajú v mieste rovníka kolmo na zemský povrch. V okamihu rovnodennosti sa Slnko nachádza v jesennom alebo v jarnom bode. Tento jav je spôsobený sklonom zemskej osi a obehom Zeme okolo Slnka. V čase jesennej rovnodennosti sa na severnej pologuli začína jeseň, na južnej pologuli jar.
V deň jesennej i jarnej rovnodennosti je na hociktorom mieste na zemeguli deň rovnako dlhý ako noc. Odlišná je situácia na zemských póloch. Jesennou rovnodennosťou na severnom póle - v Arktíde - začína polročná polárna noc: Slnko zapadne a vyjde až po dni jarnej rovnodennosti. Opačná situácia vznikne na južnom póle - v Antarktíde. Tam sa začína polárny deň, ktorý bude trvať tiež pol roka.
Kedy nastáva
Okamih rovnodennosti nenastáva každý rok v rovnakom čase. Príčinou je rozdielna dĺžka roka astronomického a občianskeho roka a vkladanie prestupného dňa, teda 29. februára každý štvrtý rok. Začiatok tzv. astronomickej jesene nastáva v rozmedzí od 21. do 24. septembra.
Jesenná rovnodennosť sa na rozdiel od zimného a letného slnovratu alebo príchodu jari spája s menším množstvom ľudových pranostík. Zvyčajne je to čas vzdávania vďaky za dobrú úrodu, čas oberačiek a nového vína. Tradičné sú aj jedlá pre toto obdobie - jesť by sa malo to, čo sa v sadoch a záhradách urodilo pred definitívnym odchodom leta, teda ovocie, zelenina, strukoviny či obilniny.
Príčina
Jav rovnodennosti je spôsobený sklonom zemskej osi od roviny ekliptiky a obehom Zeme okolo Slnka. Ide totiž o miesta na dráhe obehu Zeme okolo Slnka, v ktorých platí, že zemská os smeruje najmenej „preč od Slnka“ a najmenej „presne k Slnku“. Takáto poloha Zeme spôsobuje, že severná aj južná pologuľa ako celok ožarovaná Slnkom rovnako intenzívne.
Pri jesennej rovnodennosti začína polárna noc na severnom póle a na južnom začína polárny deň. Výška Slnka nad horizontom sa rovná výške svetového rovníka v danej zemepisnej šírke. Vyplýva to z toho, že Slnko má nulovú deklináciu.
Jesenná a jarná
Rozlišujeme septembrovú - jesennú rovnodennosť a marcovú - jarnú rovnodennosť. Dňom septembrovej rovnodennosti sa začína na severnej pologuli jeseň, na južnej pologuli zasa jar. Dňom marcovej rovnodennosti sa začína jar na severnej pologuli, na južnej pologuli jeseň.
Termín „jesenná“ resp. „jarná“ rovnodennosť síce prísne vzaté platí len pre severnú pologuľu, ale v astronómii sa tradične používa aj pre južnú. Bod ekliptiky, v ktorom sa nachádza Slnko v okamihu rovnodennosti, sa nazýva bod rovnodennosti (ekvinokciálny bod), t. j. buď jesenný alebo jarný bod.
