16. novembra 1996 vyhlásilo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) Medzinárodný deň tolerancie. Aktivita VZ OSN z roku 1996 sa stala predlžením Medzinárodného roku tolerancie OSN.
Rok tolerancie
Medzinárodný rok tolerancie sa slávil početnými podujatiami v roku 1995. Otvoril ho 21. februára v New Yorku vtedajší generálny tajomník OSN Butrus Butrus-Ghálí.
Napätie vo svete a mnohé utrpenia pramenia z toho, že ľudia na rozsiahle zmeny reagovali hľadaním úzkeho spojenia s etnickými, náboženskými a rasistickými skupinami.
"Tolerancia neznamená akceptovanie brutality, ktorá sa oblieka do plášťa nacionalizmu, alebo ignorovanie porušovania ľudských práv pod pláštikom náboženstva," uviedol vo februári 1995 Butrus-Ghálí.
Medzinárodný rok tolerancie sa v tom roku slávil pri príležitosti 50. výročia založenia OSN, pričom podnet vzišiel od UNESCO. Členské štáty UNESCO 16. novembra 1995 v Paríži podpísali aj Deklaráciu princípov o tolerancii a Akčný plán práve pri príležitosti 50. výročia založenia OSN.
V Deklarácii princípov o tolerancii vyzdvihli, že tolerancia nie je úslužnosť, ale ani ľahostajnosť. Tolerancia sa v nej označuje ako rešpektovanie a ocenenie bohatstva a rozmanitosti kultúr, vyjadrovania spôsobu, akým ľudia preukazujú svoje kvality a tým aj skutočnosť, že sú ľudskými bytosťami. Tolerancia je uznanie všeobecných ľudských práv a základných slobôd iného človeka, uvádza UNESCO.
Rozmanitosť a netolerancia
Jednotlivé národy sa prejavujú svojou rozmanitosťou a len tolerancia môže zaistiť prežitie jedného národa na národne i národnostne zmiešanom území kdekoľvek na svete. Tolerancia sa vždy považovala za morálnu cnosť. Predstavuje základ demokracie a ľudských práv. Naopak, netolerancia v multietnických, rozmanitých náboženských a mnohokultúrnych spoločenstvách znamenala porušovanie ľudských práv, vznik násilia alebo aj ozbrojených konfliktov.
Medzi základné formy netolerancie sa považujú diskriminácia, vytláčanie jedinca či skupiny na okraj spoločnosti (marginalizácia), ako aj nespravodlivosť a rôzne formy násilia.
Práve netoleranciu, tak často prítomnú v ľudských dejinách, možno nájsť za vznikom mnohých vojen, za prenasledovaním z náboženských dôvodov a za nejedným útokom proti jedincom i skupinám pre ich názory. V rámci výchovy k tolerancii treba zabrániť všetkému, čo vyvoláva v inom človeku strach a vylúčenie zo spoločnosti v širokom zmysle slova. Naopak, mladých ľudí treba učiť kriticky myslieť a argumentovať eticky vhodnými prostriedkami.
Mnohé rozmanitosti - náboženské, jazykové, kultúrne, etnické - nemajú byť zámienkou pre vznik konfliktu. Naopak, ľudia by ich mali považovať za poklad, ktorý ich všetkých obohacuje.
Prezidenti a predsedovia vlád členských štátov Rady Európy na svojom prvom summite v októbri 1993 vo Viedni odsúhlasili vznik Európskej komisie proti rasizmu a netolerancii (ECRI). Toto rozhodnutie podporili na druhom summite v októbri 1997 v Štrasburgu. Úlohou ECRI je vystupovať a potierať akékoľvek formy rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a netolerancie na európskej úrovni a zo zorného uhla ochrany ľudských práv.
