Tajný život stromov
Ahojte, toto je moja prvá keška a tak má možno pár múch (hocikedy mi napíšte, keby boli väčšie problémi). Bolo veľmi veľa verzí ešte pred touto a tak som rada že som to (aj s mojou kamarátkou) nakoniec dokázali. Užite si ju!
Stromy a ich význam pre nás a pre les
Ako určite všetci vieme, stromy majú nenahraditeľný význam nie len pre nás, ale aj pre les, v ktorom sa nachádzajú. Stromy nám pomáhali už v praveku a ešte stále nielen nám ale aj ostatným živočíchom poskytujú veci, ktoré by sa len veľmi ťažko nahrádzali niečím iným. Avšak vážiť si stromy za to, čo nám všetko dávajú, si začali až Slovania ktorý ich začali uctievať. Dnes už málokto uctieva práve stromy, ale chovať sa k nim dobre by sme sa mali rovnako. Na to, čo nám všetko poskytujú, sa k nim človek správa naozaj smutne. „Vážme si stromy a to, čo nám zadarmo poskytujú, pristupujme k nim citlivo, zodpovedne a odborne, pretože vyrúbať strom trvá len niekoľko minút, ale než vyrastie nový, uplynie niekoľko desaťročí“ Preto si myslím, že by ľudia mali viac chodiť do lesa, to čo sme vyrúbali vrátiť- vysadiť malé stromčeky, nevyhadzovať odpadky na zem,... každý sa predsa potrebuje aspoň na chvíľu odreagovať od vonkajšieho sveta, prísť do prírody a trochu si oddýchnuť. Slovensko má tieto možnosti obrovské, aj keď je lesov je stále menej a menej. Totiž stromy nemiznú len rukou človeka ale aj prírodnými javmi, ktoré sú niekedy také silné že vedia poválať a polámať celý les ako v roku 2004 v okolí Vysokých Tatier víchrica ktorá bola rýchla až 230 km za hodinu.
Čo dokážu stromy
Ak si myslíte, že to čo, som napísala predošlej kapitole je všetko čo stromy dokážu, ste na veľkom omyle. Toto nebolo ani zďaleka to, čo všetko vedia.
Myslíte že stromy sú len drevo s pár listami a možno s ihličím? Nie, ani zďaleka. Najnovšie výskumy ukázali, že stromy pomáhajú nielen nám, ale aj ostatným stromom. Keď sa v lese vyskytne škodca ktorý začne niektorý zo stromov ničiť, strom dá okamžite vedieť aj ostatným čo im hrozí. Ostatní za ten čas, kým ich ešte nestihne napadnúť, začnú okamžite vyrábať ochranné látky a pripravovať sa. Ale takýto proces netrvá tak krátko ako človeku, iba v priebehu niekoľkých milisekúnd, ale rýchlosťou až centimeter za minútu. Samozrejme nevytvoria len látky, ktoré majú zabrániť všetkým škodcom, ale aj poznajú aký typ škodcu to je a podľa toho vytvoria „protilátky“. Ale toto “upozornenie“ sa neprenáša len medzi stromami, ale stromy informáciu prenesú aj do húb pretože medzi nimi existuje istá spolupráca. Upozornenie sa prenáša vetrom alebo elektrickými signálmi cez korene. Ale aj tak sa v lese nájdu trucujúce stromy, ktoré si informáciu nechajú pre seba. Vtedy to zoberie najbližšia huba a posiela to ďalej vďaka svojmu obrovskému podhubiu.
Počas jari strom ako každý vie, sa rozmnožuje ako všetko okolo neho. Ale tento dej už plánuje najmenej rok pred tým. Je veľmi ťažké udržať semiačka v bezpečí, keďže v lese sa nachádzajú rôzne tvory ako srnky a diviaky, ktoré tieto veci milujú. Pre strom je to mimoriadne ťažké obdobie a keby sa tam vyskytol škodca je s ním koniec. Pretože strom podobne ako mamičky vkladá polovicu svojej sily do semiačok. Potom sa spolieha už len na vtáčiky ktoré ich odnesú do dobrej pôdy ale nikdy to nie je samozrejmosť. Napríklad Jarabina vtáčia sa spolieha na tento spôsob. Počas svojho života spraví 28 000 000 semiačok a z toho len jedno vyrastie a aj to je úspech. Nasleduje staranie sa o jej malého, ktorý ako jediný prežil a dokázal sa postarať aby sa zasadil dobre. Možno sa pýtate: „Strom a starať sa o svoje semiačka?!“ Áno. Totiž strom (žena) pošle síce semiačka preč ale to neznamená že ich nechá len tak. Naďalej sa o nich svojím spôsobom stará a to tak že im celý život dodáva uhlík... to je ako keď ti mama celý život dodáva čo potrebuješ (ako aj dodáva).
Ako si v koronovej pandémii dostať do bytu kúsok lesa
V koronovej pandémii privítame každú prechádzku von na čerstvý vzduch. Možno keď niekedy vybehnete s rodinou von sa prejsť nájdete šišku (šišky) plné semiačok, ktoré sa nedostali von kým nespadla na zem. Semiačka sa nestihli roztrúsiť po lese/meste a tak by ste im mohli dať druhú šancu vyrásť. Tu sa dozviete ako:
- Nájdite na prechádzke šišku zo smreku ktorá je ešte plná semiačok a zoberte ju domov
- Doma zoberte kvetináč ktorý sedí na veľkosť vašej šišky (aby mala miesto asi 3 cm) naberte doňho zeminu asi do tretiny, vložte šišku a dosipte hlinu doplna.
- Polievajte každý deň a po čase vám šiška začne “klíčiť“
- Keď vyrastie presaďte do väčšieho kvetináča
Na záver vám ponúkam linky a knihy ktoré by ste si mali určite prečítať ak vás tento článok zaujal:
Stromy | Ekoton.sk
Tajný život stromov – Peter Wohlleben