Kráčal si veselo KoloMan hore kopčekom, počúval spev vtáčikov a premýšľal nad šťastím, ktorého na neho čaká, keď v tom zrazu, cez cestu mu prebehol malý človiečik a poď ho do vysokej trávy a schoval sa pod veľký kameň pri cestičke. Kto si? Čo si? Kam utekáš? Darmo za ním volal, darmo mu sľuboval, že mu neublíži, že on iba šťastie a lásku hľadá, človiečik zmizol pod skalou. Pozeral KoloMan pod skalu, oči si išiel vyočiť, ale človiečika nevidel. Iba akúsi krabičku. Nazrel dnu a tam poklad. Ej potešil sa veru KoloMan. Srdce mu poskočilo, lebo mu hneď bolo jasné, že si správnu cestu za šťastím vybral.
Povyberal všetky poklady, krabičku zahodil do kríkov a poď ho ďalej. Keď tu zrazu slabý hlások začul: "Neber, čo nie je tvoje, lebo stratíš všetko. Ak chceš šťastie získať, musíš sa podeliť so svojim. Ak chceš iba brať, na konci ťa čaká iba smútok a slzy." KoloMan sa preľakol, veru malý človiečik asi pravdu hovorí. Vrátil sa teda späť, zodvihol krabičku a vložil do nej makový koláčik, zopár lesných jahôd a sklenenú guličku, čo kedysi dávno v škole vymenil s kamarátom za desiatu. Veď jemu už gulička radosť priniesla a určite sa poteší aj niekto iný, kto bude mať šťastie a tento jeho poklad nájde.
S dobrým pocitom na srdci sa KoloMan vybral za ďalšími dobrodružstvami: https://www.geocaching.com/geocache/GC9DJF8