Škrapy sú rozmermi najmenšie povrchové krasové formy, ktoré zväčša nepresahujú dimenziu mikroforiem.
Vznikajú koróznou činnosťou presakujúcej vody obohatenej o oxid uhličitý na svahoch so sklonom 1° až 70°. Sú to ryhy s dĺžkou niekoľkých metrov, šírkou od niekoľkých centimetrov do niekoľkých metrov a hĺbkou maximálne 2 metre. Ich tvorbe účinne napomáhajú rozpustené organické látky.
Od vlastností podložných krasových hornín (napr. smer a hustota puklín) bude závisieť tvar, veľkosť a spôsob usporiadania škrapov. Podľa tvaru rozlišujeme:
- žliabkovité škrapy
- meandrovité škrapy
- jarčekovité škrapy
- šľapajovité škrapy
- misovité škrapy
- duté škrapy
- valcovité škrapy
- zmladené škrapy
- korunkové škrapy
- vrstevnaté škrapy
- puklinové škrapy.
Koncentráciou škrapov na väčších plochách vznikajú škrapové polia. Na niektorých nekrasových horninách (napr. na sopečných tufoch) vznikajú tvarovo podobné formy, ktoré sa označujú ako pseudoškrapy. Príčinou ich vzniku môže byť selektívne zvetrávanie hornín.
Keď sa dobre rozhliadnete po okolí objavíte škrapy vo vápencoch a možno aj kešku.