Rozhodol sa KoloMan, že cestou domov si ešte obzrie tú malebnú dedinku, čo sa mu ukázala medzi stromami. Vrátil sa teda do dedinky menom Závadka a kochal sa jednoduchou krásou malých drevených domčekov. Vychutnával si spev vtáčikov, kotkodákanie sliepočiek aj bučanie kravičiek. Prešiel na kraj dedinky a znova si mohol vychutnáť nádherný výhľad na šíru krajinu, ktorá sa pod ním rozprestierala. Sadol si na briežok pod stodolou aby si oddýchol, vyhrieval sa na slniečku a pri vôni materinej dúšky zdriemol. Zrazu ho prebudil zvuk zvoncov. Posadil sa, pretrel si oči a zahľadel sa dole na lúku, kde sa pásli kravky. "Dobrý človek, pomôž mi nájsť moju stratenú sestričku" - prihovorila sa mu jedna. "Pásli sme sa spolu na lúke a ona sa mi nevedno kam zatúlala". KoloMan - človek dobrého srdca nelenil a vybral sa stratenú kravičku hľadať. A veruže ju aj našiel. Zatúlala sa chudera k lesu a nevedela sa z neho vymotať. Priviedol ju preto k jej ustráchanej sestričke, ktorá z vďaky KoloManovi povedala: "Na mieste, kde si oddychoval sú kamenné schody. Pod najvrchnejším nájdeš odmenu za to, že si mi pomohol". A veruže bolo tak, ako kravka povedala. Pod schodíkom ho čakalo prekvapenie, ktoré ho veľmi potešilo. KoloMan sa kravičke poďakoval a vybral sa ďalej, cestou domov.