Austrálsky Dobytkársky Pes
(Australian Cattle Dog)
ACD
Už od mala je dobytkár veľmi temperamentný a potrebuje správnu dávku výchovy. Vyniká spomedzi ostatných plemien rýchlosťou a chuťou pracovať. Keď rastie, potrebuje neustály pohyb a stálu prácu – ako fyzickú, tak aj psychickú, pretože podobne ako border, či iné aktívne plemeno, bez práce a pohybu nie je australák australákom. Na druhej strane, je to pes, ktorý sa dokonalo prispôsobí rytmu života svojho majiteľa, a to aj v prípade, že tento nemá stále zvyky. Je schopný pracovať 7 dní v týždni, 365 dní v roku, ak však budete týždeň ležať v posteli s chrípkou, australák bude ležať s vami.
Je majstrom prežitia, dokáže sa prispôsobiť rozdielom teplôt v krátkom čase a vyhľadať inštinktívne vodu. Nie je žiadnym tajomstvom, že ak vám v lese australák odbehne mimo cestičky a zrazu vyhrabe polmetrovú jamu, môžete očakávať, že sa jama do pár minút naplní vodou.
Ďalšou zaujímavosťou ACD je jeho odolnosť, predovšetkým pri zaháňaní kráv. Jeho prednosť tkvie v tom, že pokiaľ dostane od kravy kopanec, hoc aj priamo do hlavy, otrasie sa a pokračuje ďalej v práci. Do budúcnosti sa však z chyby poučí a vyhne sa úderu kopytom o to rýchlejšie. Za túto neoblomnosť vďačí primiešaniu krvi bullteriéra.
Sú to psy samostatné, no zároveň veľmi fixované na „svojho človeka“, pre ktorého pôjdu do úplného vyčerpania až na hranice vlastných síl. Mnohí začínajúci majitelia, ktorí sú spočiatku skeptickí voči výrokom o jeho vysokej empatii, ostanú šokovaní a fascinovaní zároveň. Chcela som subjektívny názor a popis tohto plemena od viacerých chovateľov, no všetci sa vzorne zhodli na tom, že pre opis fascinujúceho potomka Austrálie neexistujú vhodné výstižné slová. Mohli by sme menovať všetky klady, pochvaly a ódy, no nič by nevyjadrilo obrovské srdce, ktoré australák pre svoju rodinu má.
Veľmi rýchlo sa učia, samozrejme to závisí od každého jednotlivca. No veľakrát im stačí ukázať povel iba raz a australáci ho okamžite pochopia a bezchybne opakujú. Je teda okamžite pripravený naučiť sa niečo nové, ale opakovať jeden trik dookola ho veľmi rýchlo omrzí. Austrálska mytológia ho, podobne ako jeho kolegu austrálskeho ovčiaka, zahaľuje tajomným závojom. Zatiaľ čo o austrálskom ovčiakovi sa hovorí ako o „psovi s očami duchov“, austrálsky dobytkársky pes je podľa domorodcov „ten, ktorý hovorí s duchmi“.
Okrem práce a pasenia je toto plemeno výborným športovcom, dá sa povedať, v akejkoľvek sfére. Či sa jedná o dych berúce skoky na agility parkúre, dlhé coursingové behy, vytrvalostný caniscross a bikejoring, alebo frisbee lety do výšok, australákovi nie je cudzí žiaden šport. Poslednú dobu začína mať toto plemeno stále bohatšie zastúpenie práve na frisbee a agility súťažiach, vďaka čomu získava popularitu a teší sa rastúcej obľube.
Dejiny
Austrálsky dobytkársky pes je veľmi podobný dnes už vyhynutému plemenu blue heeler, ktorý sa predtým používal pri nakladaní dobytka do lodí. Tento pes má však úplne iný pôvod. Dožíva sa v priemere 12-14 rokov.
Austrálsky osadník Thomas Smith Hall toto plemeno vyšľachtil k obrazu heelera na konci devätnásteho storočia. K šľachteniu použil vlastnosti psa dingo, červeného bobtaila, plemená kólie a podarilo sa mu vyšľachtiť psa veľmi podobného heelerovi. Pes je vďaka svojim predkom všestranný a nebojácny.
Vzhľad
Austrálsky dobytkársky pes by mal byť svalnatý, atletický a silný bez akejkoľvek stopy slabosti alebo krehkosti. Avšak nadmerne ťažký alebo až zavalitý by nemal byť v žiadnom prípade. Dokonca psy chované ako spoločníci alebo s nejakými cieľmi na výstavách by mali mať vyvážené, pevné svalstvo.
Veľkosť
Suka austrálskeho pastierskeho psa meria od 43 do 48 cm v kohútiku, pes má od 46 do 51 cm. Austrálsky dobytkársky pes je svalnatý, kompaktný pes s hustou, hrubou, skôr mastnou srsťou, a jemnou zimnou podsadou. Má dlhý chvost, ktorý všeobecne nesie nízko. Austrálsky dobytkársky pes v dobrej kondícii by mal vážiť približne 16 až 23 kg.
Srsť a farba
Austrálske dobytkárske psi sa vyskytujú v dvoch základných farebných variantoch: modrá a červená. V oboch prípadoch nie je sfarbenie jednotné. Zreteľné sfarbenie austrálskeho pastierskeho psa je výsledkom bielych a sivých chlpov dôkladne roztrúsených medzi červenými a čiernymi chlpmi. V prísade do primárneho sfarbenia austrálskeho dobytkárskeho psa sa tiež ukazujú miesta s jednotnou alebo takmer jednotnou farbou, väčšinou znateľnou u jedného alebo oboch očí.
Červená je geneticky dominantnou farbou austrálskych honcov a je zložená z mixu červených a bielych chlpov, čo vedie k zázvorovému sfarbeniu. Ďalšou častou farbou austrálskeho honcov je modrá, ktorá je tvorená z mramorovania čiernych, šedých a bielych chlpov po celom tele. Modré psy by mali mať buď modrú srsť s čiernymi fľakmi alebo modrú srsť s červeným pálením. U tohto typu by nemali byť červené znaky inde, než na končatinách.
Väčšina austrálskych honcov má na čele biely pruh alebo biely fľak nazývaný Bentley Mark. Podľa legendy ho totiž mal čistokrvný pes pána Bentleyho a od neho toto znamienko prešlo na všetkých austrálskych dobytkárov. Občas tiež majú bielu bodku na chvoste a bielu škvrnku na hrudi. Šteňatá sa rodia biele a až časom tmavnú. Verí sa, že túto vlastnosť zdedili od dalmatínca.
Chvost
Austrálsky dobytkársky pes by sa nemal zamieňať s Australian Stumpy Tail Cattle Dog, psom, ktorý sa rodí s krátkym chvostom. Stumpy sa austrálskemu dobytkárskemu psu veľmi podobá, ale Stumpy je vyšší.
Správanie a nároky plemena
Austrálsky dobytkársky pes má veľké nároky na pohyb, je to pes čulý, inteligentný a hravý. V mladosti by sa mal oboznámiť s deťmi a inými zvieratami, inak môže byť neznášanlivý a teritoriálny. Bol vyšľachtený v Austrálii, preto znáša dobre aj vysoké teploty. Žiť natrvalo vonku pre neho nie je problém. Je to veľmi dobrý a ostražitý strážca, oddaný svojmu pánovi.
Využitie
Ako naznačuje názov plemena, jeho hlavnou funkciou bola kontrola premiestňovania stáda dobytka tak v otvorených aj uzavretých priestoroch. Stádo vedie hryzením do kopýt alebo do chvosta. V dnešnej dobe môžeme vidieť Austrálskych dobytkárskych psov pracovať v športovej kynológii či súťažiach obedience. Výborne sa prezentujú aj v súťažiach agility, kde vynikne ich mrštnosť a rýchlosť. V Spojených štátoch a v Austrálii sa používajú na hľadanie drog či výbušnín.
Dĺžka života
Dožívajú sa okolo dvanástich rokov, 27 % zomiera na rakovinu.
Zdravotné problémy
PRA (progressive retinal atrophy) – progresívna atrofia sietnice
PRA Prcd (progressive rod-code degeneration) – Ide o neskorú formu ochorenia sietnice PRA.
Vrodená hluchota – Ide o dedične podmienenú poruchu,
BK – Pod pojmom dysplázia bedrového kĺbu (DBK) chápeme ochorenie bedrového kĺbu.
DLK – Dysplázia lakťového kĺbu znamená, rovnako ako pri DBK, artrózu lakťového kĺbu.
NCL (Neural Ceroid Lipofuscinosis) – Je to dedičné autozomálne ochorenie, ktoré postihuje ako zvieratá, tak aj ľudí.
PLL (Primary Lens Luxation) – Toto dedičné ochorenie je známe ako primárna luxácia očnej šošovky
Spondylóza – Zjednodušene povedané ide o degeneratívne ochorenie chrbtice
Počas celej evolúcie prešiel názov tohto plemena najrozmanitejšími zmenami. Medzinárodne uznané je pod názvom Australian Cattle Dog – austrálsky dobytkársky pes. Nájdeme ho však tiež pod názvami spojenými so slovom „heeler“. V doslovnom preklade môžeme hovoriť o psovi heelerovi ako psovi nasledovníkovi. Toto pomenovanie je odvodené od jeho práce s dobytkom, kedy je jeho úlohou nasledovať dobytok – doslova mu „chodiť za pätami“. Tu sa dostávame k druhej interpretácii slova heeler, keď hovoríme o odvodenine od slova „heel“, čo znamená „päta“. Aj toto pochádza z jeho práce, kedy je jeho úlohou navigovať dobytok správnym smerom tak, že ho uštipne do spodku nôh nad kopytá, čo môžeme nazvať „pätou“. Dnes toto plemeno poznáme tiež ako: Australian Heeler, Blue and Red Heeler, Hall´s Heeler, alebo Queensland Heeler.
Verím, že austrálsky dobytkársky pes je plemeno, ktoré bude stále častejšie nachádzať miesto v rodinách po celom svete. Dúfam však, že si aj naďalej ponechá svoje špecifické vlastnosti a nestane sa časom „len“ ďalším módnym plemenom, podobne ako sa to stalo nemeckým ovčiakom, border kóliám, yorkšírskym teriérom, čivavám a mnohým iným. Je len na nás, ľuďoch, či prijmeme zodpovednosť za tohoto tvora a ponecháme mu jeho prirodzenú, milujúcu, odvážnu a nebojácnu povahu jeho predka, austrálskeho divokého psa dinga.
Ku keške. Keška sa na úvodných súradniciach nenachádza. Môžete tu občas stretnúť nášho austrálskeho dobytkárskeho psa venčiť alebo cvičiť. A tak vidieť na živo toto jedinečné plemeno.
Ak nás stretnete kľudne sa pristavte a prihovorte na pokec o ACD alebo geocashingu.
Keška sa nachádza na súradniciach: N48 AB (C-9)(D-19)(E+1)
E19 (F-5)G (H-5)(I+2)(J+1)
Pomoc pri lúštení nájdete v listingu.
A: Kedy bol vyšľachtený Austrálsky dobytkársky pes:
- koniec 18. storočia = 3
- koniec 19. storočia = 4
- začiatok 20. storočia = 5
B: Kto vyšľachtil plemeno psa o ktorom je táto keška
- Stumpy Tail = 4
- Thomas Smith Hall = 3
- Bentley Mark = 5
C-D: Koľko ma mat kg dospelý ACD v najlepšej kondícii?
E: Čím ovláda ACD dobytok pri práci?
- Štekaním a nadbiehaním stádu = 1
- stádo fixujú pohľadom a prikrčia sa = 4
- hryzením do kopýt alebo do chvosta = 2
F: Koľko "vankúšikov" ma na labke každý pes?
- = 4
- = 5
- = 6
G: Akú charakteristickú črtu majú dobytkári na čele?
- Čierny alebo cerveny flak v strede čela "red heller dot" = 7
- Čierne flaky po celom tele zdedené šlachtením po dalmatíncoch. = 8
- Biely pás alebo flak na čele "bentley mark" = 6
HIJ: dostanete s hlavolamu
15 slov v hlavolame (blato tam nieje) - tajničku premeň na čísla
Overenie riešenia:,
Cez certitude môžete overiť riešenie svojej kešky.